Rozmýšľali ste niekedy nad tým, po kom máte farbu očí? Po kom ste zdedili inteligenciu a komu z rodičov vďačíte za svoje kilá navyše? Sú to gény po mame, alebo po otcovi? Veda už na tieto otázky pozná odpoveď. Aj keď nedokáže vysvetliť všetko a nie so 100% istotou na niektoré otázky pozná pravdepodobnú odpoveď. Zistite s nami za aké gény vďačíte mamám.
Genetická výbava
každého človeka je kombinácia génov zdedených po oboch rodičoch, mame a otcovi. Za niektoré vlastnosti, črty a choroby je ale priamo zodpovedný konkrétny rodič. V tomto článku sa zameriame na vlastnosti, ktoré ste získali od matky.
Ako sa dedia gény
Každá bunka v ľudskom tele obsahuje DNA (deoxyribonukleová kyselina). Tá sa skladá zo štyroch chemických báz (adenín, guanín, cytozín a tymín). Bázy sú v pároch a sú spojené do reťazcov, ktoré tvoria chromozómy.
Zvyčajne majú ľudia 46 chromozómov, ktoré sú usporiadané do 23 párov. Každá jedna bunka v tele má 46 chromozómov okrem vajíčka u žien a spermií u mužov. Tie majú len po 23 chromozómov. Označujú sa číslami 1 až 22. Posledný pár tvoria pohlavné chromozómy (XX u dievčat a XY u chlapcov). Takže, ste tvorení polovičkou DNA mamy a polovičkou DNA otca a dalo by sa predpokladať, že po každom z nich niečo zdedíte. Nie je to ale tak.
Aké gény po mame dedíme
Aj keď je výskumov v oblasti genetiky dostatok je stále veľa vecí, ktoré nie sú známe. Napriek tomu sa podarilo zistiť, aké vlastnosti a črty dedíte v genetickej výbave po konkrétnom rodičovi. Väčšina génov pochádza od oboch rodičov, ale niektoré zdedíte len od svojej mame.
Spánok
Ak sa vám zdá, že vaše dieťa nechce spať, trpí nespavosťou alebo sa vám jeho cyklus spánku a bdenia nepozdáva vedzte, že pravdepodobne to zdedil po mame. Vedci objavili súvislosti medzi nespavosťou matky a niektorými vzormi spánku u detí ako napríklad
- Dĺžka spánku dieťaťa
- Čas strávený v jednotlivých fázach spánku
- Rýchlosť (pomalosť) zaspávania
- Prebúdzanie dieťaťa počas spánku
Deti jednoducho spia menej, zaspávajú neskôr a majú aj kratší hlboký spánok.
Schopnosť schudnúť, metabolizmus
Aj keď udržanie zdravej hmotnosti viac súvisí so životným štýlom môže mať niečo spoločné aj s genetikou, konkrétne s hnedým tukom. Hnedý tuk je typ tuku, ktorý reguluje telesnú teplotu hlavne v zime, zvyšuje metabolizmus a pomáha nám udržať si optimálnu hmotnosť. Vývoj buniek hnedého tuku sme pravdepodobne zdedili po mame. Čím viac tohto tuku máme tým vyšší metabolizmus máme.
Biely tuk, ktorý je zodpovedný za obezitu a množstvo chorôb s ňou spojených sme pravdepodobne získali od otca.
Inteligencia – gény po mame
Chcete vedieť po kom je vaše dieťa tak inteligentné? S najväčšou pravdepodobnosťou to je po mame. Aj keď jedinečný gén pre inteligenciu neexistuje k intelektu vášho dieťaťa prispievajú gény mamy. Veľkú úlohu tu zohráva mitochondriálna DNA, ktorá pochádza len od matky. Mitochondrie majú toho na starosti dosť veľa, ale jednou z ich hlavných úloh je tvorba energie pre správne fungovanie bunky. Čím viac energie potrebuje orgán alebo tkanivo tým viac mitochondrií má. Mozog je orgán, ktorý potrebuje veľmi veľa energie a získava ju práve z mitochondrií, ktoré ste zdedili od mamy.
Ďalším dôkazom prepojenia inteligencie s génmi matky je chromozóm X (pohlavný chromozóm). Tento chromozóm zohráva dôležitú úlohu pri vývoji mozgovej kôry. Keďže mama má dva chromozómy X a otec len jeden zásluhu za inteligenciu u chlapcov preberá mama.
Dievčatá získavajú jeden chromozóm X od mamy a druhý od otca. Dalo by sa povedať, že za svoju inteligenciu vďačíte obom rodičom. Nezabúdajte ale na mitochondrie, ktoré s inteligenciou súvisia a tie máte len od mamy.
Ohľadom zdedenia inteligencie od matky sa robila aj štúdia. V nej sa zistilo, že najlepším prediktorom inteligencie je IQ matky. IQ mladých ľudí sa priemerne líšilo len o 15 bodov od IQ ich matky.
Vytrvalosť
Oteckovia, myslíte si, že za perfektné športové výkony svojho syna alebo dcéry môžu vaše gény? Nie, mýlite sa. Aj v tomto prípade zohrávajú dôležitú úlohu mitochondrie, ktoré dedíme len a len po mame. Mitochondrie vytvárajú energiu pre svalové bunky. Vďaka tejto energii vydržíme viac a dlhšie cvičiť, čo zas prispieva k nárastu svalovej hmoty.
Starnutie
Starnutie môžeme mať v génoch, aj keď v značnej miere ho môžeme ovplyvniť (životný štýl, strava, opaľovanie, …). Aj v tomto prípade zohráva úlohu mitochondriálna DNA. Tá je zodpovedná za tvorbu energie pre bunku a aj sa bunkové dýchanie. Ak je mitochondria poškodená starneme skôr. A ako môžeme zdediť poškodenú mitochondriu? Jednoducho. Ak sa mama opaľuje bez opaľovacieho krému, fajčí, dýcha znečistený vzduch, … to všetko vplýva na mitochondrie, ktoré po nej zdedíme.
Ak vám teda niekto povie, že nestarnete, lebo máte dobré gény verte tomu. Niečo na tom pravdy bude. Nezabúdajte ale, že k predčasnému starnutiu pokožky si prispievame aj my samy spôsobom života a aj starostlivosťou o pleť a pokožku. Ak zdedíte poškodené mitochondrie a svojim životným štýlom budete v ich poškodzovaní pokračovať známky staroby sa u vás prejavia skoro.
Pamäť
Riziko Alzheimerovej choroby je vyššie u ľudí, ktorí majú túto diagnózu v rodine. Zdá sa, že väčšie genetické riziko je predovšetkým od matky. Ďalšie štúdie zistili, že do procesov ako rast nových neurónov či vývoj oblastí mozgu, ktoré súvisia s pamäťou sú zapojené viac gény matky než otca.
Výška
Ako výšku dosiahnete záleží od génov od mamy, ale je to trochu zložitejšie. Výšku dieťaťa ovplyvňuje viac ako 700 genetických variácií. Najväčší vplyv na rast dieťaťa má ale otcov rastový faktor (IGF proteín). Proti nemu „bojujú“ gény matky, ktoré rastový faktor spomaľujú (IGF2R). V podstate, zdedené gény po mame rušia zdedené gény od otca. Prečo sa gény matky snažia zabrzdiť rast nie je známe, ale predpokladá sa, že je za tým evolúcia.
- Otcove gény chcú aby ich potomkovia boli veľkí a silní a preto už v maternici učia dieťa aby využilo všetky dostupné živiny na svoj rast.
- Na druhej strane sú gény matky. Tehotenstvo je pre organizmus žien náročné na zdravie aj výživu. V počiatkoch evolúcie neboli živiny tak dostupné ako v súčasnosti, preto gény od matky potláčajú rast dieťaťa v maternici. Vďaka tomu má žena dostatok živín pre rastúci plod a aj pre seba.
Na výšku detí má vplyv samozrejme viac faktorov nie len zdedené gény. Aj keď je vaša mama vysoká stále po nej dedíte gén, ktorý váš rast spomaľuje a vy vysoký nemusíte byť.
Choroby zdedené po mame
Nie len vlastnosti a črty môžu byť zdedené po mame. Je veľa chorôb, ktoré môžete mať v genetickej výbave. Ak niektorý rodič má ochorenie je u vás vyššie riziko, že prepukne aj u vás. Niektoré choroby môžu byť zdedené výlučne len od mám.
Vypadávanie vlasov
Povráva sa, že vypadávanie vlasov zdedili muži po matkách. Zdá sa, že toto bude mýtus. Existuje viac ako 280 genetických signálov, ktoré môžu súvisieť s vypadávaním vlasov u mužov ale len 40 z nich mohlo byť zdedených po mame. Vypadávanie vlasov a gény po mame tak spolu nejdú veľmi dokopy.
Mitochondriálne choroby
Keďže mitochondriálnu DNA dedíme len od matky dedíme aj choroby s nimi súvisiace ako Alzheimerova choroba, svalová dystrofia, diabetes či rakovina. Mitochondriálne choroby môžu prepuknúť v akomkoľvek veku, ale často sa objavia pri narodení.
Zrak
Zrak a aj štruktúra oka
sa podľa posledných poznatkov dedia od mamy. Ak má vaša mama problém s krátkozrakosťou už od mladi je pravdepodobné, že podobný problém budete mať aj vy, a ak ho už máte, máte ho asi od nej.
Ďalším problémom môže byť farbosleposť, ktorú dedia chlapci od matky. Tento problém sa viaže na chromozóm X. Pri oplodnení zdedí chlapec jeden chromozóm X od matky a jeden chromozóm od otca Y (ak je to dievča zdedí jeden chromozóm X od mamy a druhý chromozóm X od otca). Chlapci majú len jeden chromozóm X od matky, na ktorý sa viaže toto ochorenie (recesívny gén)
Ďalším zdravotným problémom, ktorý môžu chlapci takto zdediť od mamy je aj hemofília, teda problém so zrážaním krvi.
U dievčat sú tieto ochorenia zriedkavejšie. Zdedia chromozóm X od matky a aj od otca. Choroba sa u nich neprejaví. Aby dievčatá tieto ochorenia zdedili museli by obaja rodičia mať ochorenie.
Duševné poruchy
Niektoré štúdie potvrdili súvislosť medzi depresiami matiek a ich dcér. Nie je pravdepodobné, že by depresiu preniesol na dcéru alebo syna otec.
U ženy, ktoré majú nízke hladiny serotonínu je až 2 krát vyššia pravdepodobnosť, že ich dieťa bude mať ADHD. Zdá sa, že gény, ktoré regulujú tvorbu serotonínu v mozgu matky sa prenášajú na dieťa čo môže viesť k problémom s koncentráciou.
Pravdou je, že gény po mame zdedíte, chcete či nie. Či už tie dobré alebo zlé. Genetika ale nie je všetko a môžete ju spôsobom života a zdravým stravovaním ovplyvniť. Ak máte vyššie riziko prepuknutia niektorého ochorenie môžete toto riziko zmierniť. Veľkou výhodou aj je, že ak lekári vedia o ochorení, ktoré máte v rodinnej anamnéze môžu sa naň zamerať a ak u vás prepukne môžete sa rýchlo začať liečiť.
ZDROJ:
sneakpeektest.com/blog/5-traits-that-babies-get-from-their-mother-only/?srsltid=AfmBOooKK-hqjk4ucnHtq1k7u0U4ws-CbjtnB4b2lNsO_YNsDtRnPlr1
medicinenet.com/what_do_you_inherit_from_your_mother/article.htm
dnacenter.com/blog/what-genes-are-inherited-from-the-mother-only/
rd.com/list/traits-didnt-know-inherit-from-mom-and-dad/
familyeducation.com/family-life/relationships/history-genealogy/7-traits-babies-inherit-from-their-mother
Obrázky: freepik.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.