Joga, starodávny, filozoficko-náboženský smer a meditácia sa v súčasnej uponáhľanej dobe stáva čoraz viac populárnejšou. Ide o komplexný smer, ktorý spája cvičenie, meditáciu a dýchanie. Ak jogu už cvičíte jej blahodarný vplyv na fyzické aj psychické zdravie už poznáte. Pokiaľ len rozmýšľate, či s jogou začnete a stále váhate, možno vás presvedčia výhody tohto cvičenia.
Čo je joga
Slovo joga má pôvod v sanskrite (staroindický jazyk), „yuj“ v preklade znamená zjednotenie alebo spojenie. Filozofia jogy je o prepojení mysle, tela a ducha.
Pochádza zo starovekej Indie a prvé zmienky o nej sa objavili v starých textoch 5 000 rokov dozadu. Prostredníctvom indických mníchov sa joga dostala aj do sveta. Od 70. rokov 20.storočia naberala na popularite a je tomu tak doteraz.
Joga má množstvo výhod ako pre fyzické tak aj duševné zdravie ľuďom v akomkoľvek veku.
Druhy jogy
Existuje niekoľko druhov jogy, ktoré sa líšia v štýloch a technikách. Každý z nich má konkrétne výhody a ciele. Medzi základné typy jogy patria:
Hatha joga – spája pozície (ásany), kontrolované dýchanie (pránájáma) a meditáciu. Ide o pomalšie cvičenie, pri ktorom sa kladie dôraz na precízne prevedenie pozícií. Považuje sa za základ ostatných štýlov jogy a je vhodná aj pre začiatočníkov.
Vinyasa joga – náročnejší štýl, pri ktorom sa synchronizuje každý pohyb s nádychom a výdychom. Pozície sa menia pomerne rýchlo, čím sa zvyšuje tep srdca a posilňujú svaly.
Ashtanga joga – aj tu prechádzate z jednej pozície plynule do druhej. Pri cvičení dodržiavate stanovenú sériu ásan. Ide o pomerne dynamické cvičenie, pri ktorom sa aj zapotíte.
Iyengar joga – pomalé ale dôkladné cvičenie, ktoré sa zameriava na techniku a presnosť ásan. Využívajú sa pri tom rôzne pomôcky ako popruhy, stoličky, podložky, deky, … .
Kundalini joga – zameriava sa na cvičenie a meditácie, ktoré majú za úlohu uvoľniť nahromadenú energiu. Kombinácia pohybu. Meditácie a dýchania sa zameriava na uvoľnenie a usmernenie energie v tele.
Bikram joga – známa aj ako hot joga. Cvičí sa vo vyhriatej miestnosti kde sa teplota pohybuje okolo 40°C. Pozostáva z 26 ásan a dychových cvičení. Teplo je pri tomto type jogy dôležité. Podľa tvorcu pomáha vyplaviť z organizmu toxíny, pomáha pri chudnutí a svaly sa teplom ľahšie natiahnu.
Existujú aj ďalšie typy jogy ako šivananda, anusaral, prenatálna či power joga. Aj keď má každá z nich iné výhody, všetky druhy jogy majú na organizmus viacero kladných vplyvov.
Vplyv jogy na zdravie
Zlepšuje flexibilitu a rovnováhu
Pomalé pohyby v kombinácii s hlbokým dýchaním zvyšuje prietok krvi. Naťahovanie svalov zvyšuje flexibilitu a ohybnosť. Zotrvanie v jednej pozícii, často aj na jednej nohe sa zas postará o zlepšenie rovnováhy.
Joga je obzvlášť účinným prostriedkom na zlepšenie flexibility u ľudí vo veku 65 rokov a starších. Pomôže im so stuhnutými kĺbmi a napätými svalmi.
Odbúranie stresu, úzkosti
Joga nie je len cvičenie ale aj meditácia. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia jogu majú nižšie hladiny stresových hormónov, hlavne kortizolu. Kombinácia pohybu, hlbokého dýchania a meditácie je ideálna na zmiernenie stresu, môže znížiť úzkosť, pomôcť s vyhorením a aj s depresiami. Celkovo, cvičenie jogy zlepšuje náladu a môže vám pomôcť s rôznymi duševnými problémami.
Zvýšenie sily
Aj keď sa to nezdá, joga vám môže dodať viac síl. Nejde len o strečing a flexibilitu. Pri viacerých pozíciách v joge zapájate aj svaly, čím zvyšujete svoju silu. Samozrejme to záleží aj od typu jogy, ktorý cvičíte ale pri udržaní niektorých ásan dostanú zabrať aj vaše svaly.
Cvičenie hatha jogy počas 12 týždňov má priaznivý vplyv na svaly aj vytrvalosť.
Lepší spánok
Viacero štúdií potvrdilo účinok jogy na kvalitu spánku. Pravidelné cvičenie jogy môže predĺžiť čas spánku, zlepšiť jeho kvalitu a aj zrýchliť čas zaspávania ako u mladých tak aj starších ľudí.
Obzvlášť užitočnou sa ukázala byť joga nidra (meditácia v ľahu), ktorá pomáha zvládať aj chronickú nespavosť.
Posilnenie imunity
Stres negatívne vplýva na imunitný systém čo môže viesť k náchylnosti na choroby. Joga stres zmierňuje čím prospieva aj imunite. Niektoré štúdie preukázali aj súvislosť medzi jogou a lepším fungovaním imunitného systému.
Zmierňuje bolesti kĺbov
Niektoré pozície v joge môžu zastaviť a zvrátiť stratu kostnej hmoty. Podľa jednej štúdie stačí 12 minút jogy denné a hustota kostnej hmoty v chrbtici, bedrách a stehennej kosti sa môže zvýšiť.
Pravidelné cvičenie jogy sa ukázalo byť účinné aj pri problémoch s chronickou bolesťou chrbta a bolesťami kĺbov pri reumatoidnej artritíde. Zdá sa, že joga môže byť rovnako účinná ako klasické fyzikálne terapie.
Pri joge sa kĺby pohybujú v celom rozsahu pohybu. Dochádza pri tom k uvoľneniu napätia v svaloch a pomáha zmierňovať aj problémy so stuhnutosťou kĺbov.
Prospieva srdcu
Joga môže zmierniť stres a aj zápaly v organizme čo prospieva vášmu srdcu. Udržanie pozícií na pár sekúnd až minút zaťaží vaše svaly čo zlepšuje krvný obeh. Pravidelné cvičenie vám môže pomôcť aj normalizovať krvný tlak.
V kombinácii so zmenou stravy môže joga znížiť hladinu cholesterolu a aj spomaliť progresiu kardiovaskulárnych problémov.
Chudnutie
Joga ovplyvňuje celý organizmus nie len telesne ale aj duševne. Cvičenie jogy zvyšuje všímavosť a to ne len počas cvičenia ale aj v bežnom živote.
Vedomé jedenie je uvedomenie si fyzických aj emocionálnych pocitov, ktoré sú spojené s jedlom. Keď jete, venujete sa len jedlu, jeho chuti, vôni,… Vďaka tomu sa dostane pocit sýtosti skôr, vyhnete sa prejedaniu, alebo jedeniu ak nie ste hladní. Ľudia, ktorí cvičia jogu si to ani neuvedomujú ale vedomé jedenie praktizujú. Všímajú a vychutnávajú si každý kúsok jedla, jeho vôňu aj chuť. A nie len to.
Ľudia, ktorí pravidelne cvičili jogu lepšie vnímali pocit hladu a sýtosti. Osoby, ktoré mali nadváhu po štyroch rokoch cvičenia jogy naozaj schudli. Ich BMI sa znížilo. Predpokladá sa, že je za tým hlavne všímavosť, vedomé jedenie a pozitívny vzťah k jedlu.
Joga má na organizmus množstvo priaznivých vplyvov a využíva sa aj pri rekonvalescenciách a na podporu hojenia a zotavenia. Dôležité je len vybrať si správny typ jogy a neprekračovať svoje schopnosti.
Riziká jogy
Joga je vnímaná ako šetrná a bezpečná forma cvičenia. Napriek tomu sú s ňou spojené riziká. Zriedka, ale predsa sa môžu vyskytnúť zranenia, hlavne u starších ľudí. Medzi bežnejšie patria
- zranenia z opakovanej námahy – objavuje sa hlavne u učiteľov jogy, ktorí cvičia častejšie a intenzívnejšie.
- nadmerné napínanie krku, ramien, chrbtice, …
- bolesť pohybového aparátu
- trhliny Achillovej šľachy
- poranenia menisku
Zranenia pri joge sú naozaj zriedkavé. Stačí ak sa nebudete zbytočne preťažovať a ak máte zdravotný problém informujte o tom trénera. Ten vám môže pomôcť vybudovať individuálny plán cvičenia prispôsobený presne pre vaše zdravotné problémy.
Ak s jogou len začínate vyhnite sa náročným a pokročilým pozíciám. Začnite pomaly a postupne a časom, pod správnym vedením sa dopracujete aj k nim. Aj keď na internete nájdete množstvo cvičení urobíte lepšie ak budete hodiny jogy osobne navštevovať. Učiteľ vám môže lepšie ukázať a aj vysvetliť ako konkrétnu pozíciu zvládnuť a v prípade potreby vám s ňou aj pomôže.
ZDROJ:
hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/9-benefits-of-yoga
nuffieldhealth.com/article/health-benefits-of-yoga
health.harvard.edu/staying-healthy/yoga-benefits-beyond-the-mat
betterhealth.vic.gov.au/yoga-health-benefits
Obrázky:pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.