O tom, že stres negatívne vplýva na organizmus sa vie. Ľudský organizmus dokáže zvládnuť stres v malých dávkach. Pokiaľ je ale stresu vystavený dlhodobo a často môže to mať vážne následky. Chronický stres vplýva nie len na našu náladu a tráviaci systém ale na každý jeden systém v organizme. Čo je stres a ako na nás vplýva?
Stres – „bojuj alebo uteč“
Stres je prirodzená reakcia organizmu na rôzne životné skúsenosti. Každý z nás sa do stresu čas od času dostane. Meškáte do práce, zľaknete sa psa, ktorý sa zrazu zjaví pri plote, zoskok padákom,… pri situáciách, ktoré vyhodnotí mozog (hypotalamus) ako nebezpečné vyšle signál nadobličkám na tvorbu stresových hormónov. Ich úlohou je pripraviť telo na rýchlu reakciu. Pod vplyvom hormónov sa rozbúcha srdce, zrýchli sa dych, do svalov sa presunie viac krvi,… . Stresové hormóny zaplavia celý organizmus a pripravia ho najlepšie ako vedia na „boj o život“. Hneď ako nebezpečenstvo (strach) pominie mali by sa všetky orgány a reakcie vrátiť zas do režimu normálneho fungovania.
Pri strese dochádza k tvorbe a zvyšovaniu hlavných stresových hormónov adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Tieto hormóny pripravia organizmus na situáciu „bojuj alebo uteč“.
Krátkodobý stres ľudský organizmus zvládne bez problémov. A v podstate nie je zlý. Pomohol praľuďom prežiť a v súčasnosti nám pomáha prekonať situácie keď nám ide o život alebo keď sa potrebujeme vyrovnať s vážnymi životnými situáciami. Stres nás prinúti dupnúť na brzdy v aute aby sme zabránili zrážke, prinúti nás odskočiť z cesty ak sa na nás zrazu vyrúti auto a to ešte skôr ako si hroziace nebezpečenstvo uvedomíme a začneme nad ním rozmýšľať. Áno, krátkodobý stres nám pomáha prežiť.
Chronický stres
Všetku energiu počas stresu presúva organizmus do systémov, ktoré sú pre naše prežitie v krízových situáciách dôležité. Čo sa ale deje s telom keď sme v strese stále? Chronický stres môže vaše zdravie vážne ohroziť. Vplýva na všetky systémy a orgány v tele.
Muskuloskeletárny systém
Vplyvom stresu sú svaly napnuté. Organizmus ich tak pripraví na ďalšiu reakciu, ktorou je buď boj alebo útek. Keď stres pominie svaly sa uvoľnia. Pri chronickom strese zostávajú svaly stále napäté, sú stále „v pozore“, čo môže spustiť ďalšie reakcie. Bolesť hlavy, migréna a aj bolesť chrbta sú často spôsobené práve chronickým napätím svalov (stuhnutá šija, ramená a/alebo krk).
Relaxačné techniky a terapie na zmiernenie stresu vám môžu pomôcť uvoľniť svaly. Masáž je tiež dobrý spôsob ako uvoľniť napäté svaly, ale ak ste stále pod vplyvom stresu nepomôže vám dlhodobo.
Dýchací systém
Počas stresu sa nám zrýchli dýchanie. Vďaka tomu dostávame rýchlo do tela kyslík, ktorý sa krvou dostane do celého organizmu. Pokiaľ netrpíte žiadnymi respiračnými ochoreniami nie je zrýchlené dýchanie až dýchavičnosť pre vás problém. Ak ale trpíte napríklad astmou alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc stres vám dýchanie sťaží.
Pri akútnom strese môžete dostať astmatický záchvat. Rýchle dýchanie zas môže vyvolať záchvat paniky (ak ste naň náchylnejší).
Kardiovaskulárny systém
Srdce začne biť rýchlejšie a silnejšie aby sa okysličená krv dostala rýchlo do orgánov v tele. Druhá časť kardiovaskulárneho systému, krvné cievy sa stresovému stavu taktiež prispôsobia. Cievy privádzajúce krv do orgánov, ktoré nie sú potrebné pre prežitie sa zúžia. Cievy, ktoré zásobujú krvou veľké svaly sa rozšíria. Vyššie množstvo krvi v cievach spôsobuje vyšší tlak.
Ak ste v chronickom strese vaše srdce pracuje stále naplno a máte neustále vyšší tlak, ktorý zvyšuje riziko mŕtvice alebo srdcového infarktu.
Ženy majú vo zvládaní stresu oproti mužom jednu výhodu. Je ňou hormón estrogén, ktorý pomáha krvným cievam lepšie reagovať na stres a poskytuje tak ochranu pred srdcovými chorobami. Po menopauze ale hladina estrogénu klesá a tým aj jeho ochranný účinok.
Endokrinný systém
Stres vplýva aj na endokrinný systém. Hypotalamus vyšle signál hypofýze na tvorbu hormónov, ktoré vyšlú signál nadobličkám na zvýšenú tvorbu kortizolu. Kortizol sa totižto neprodukuje len v strese, ale počas celého dňa. Jeho hlavnou úlohou (ak nie sme v strese) je získavanie „energetického paliva“ z glukózy a mastných kyselín z pečene. Najviac ho máme v tele tesne po prebudení, preto sme ráno plní energie. Postupom dňa ale klesá hladina kortizolu a tým pádom aj naša energia. V strese, keď nadobličky dostanú signál, začnú vytvárať viac kortizolu ako potrebujeme.
Imunitný systém
Kortizol spolu s ďalšími glukokortikoidmi stimuluje imunitný systém. Imunita rýchlejšie reaguje na poranenia. Aj keď to znie dobre v konečnom výsledku to vedie k oslabeniu imunity. Imunita sa učí a ak v stresovej situácii nenájde patogén ani žiadnu ranu, ktorú by bolo potrebné zahojiť zníži svoju citlivosť a aktivitu a na prítomnosť patogénov v tele reaguje pomalšie (ak vôbec).
Ľudia v chronickom strese sú tak častejšie chorí a náchylnejší na chrípku, prechladnutie či inú infekciu. Stres a jeho vplyv na imunitný systém môže tiež spôsobiť, že sa predĺži aj čas potrebný na zotavenie z choroby.
Strata vlasov, akné, ekzém či zhoršenie už existujúcich kožných problémov môžu byť ďalšími prejavmi chronického stresu.
Tráviaci systém
Chronický stres vplýva na celý tráviaci systém. Od sťaženého prehĺtania cez pálenie záhy, zvracanie až po pohyb čriev dokáže stres ovplyvniť všetko, vrátane črevného mikrobiómu – oslabuje ho, čím umožňuje patogénom ľahšie preniknúť do tela.
Stres vplýva aj na proces trávenia. Pečeň produkuje glukózu aby sa organizmus ľahko a rýchlo dostal k energii (získavanie energie z tukov je pre telo náročnejšie a aj dlhšie). Ak telo nedokáže držať krok so zvýšeným cukrom v krvi zvyšuje sa riziko vzniku cukrovky 2.typu.
Ak trpíte črevnými problémami vplyvom stresu sa môžu zhoršiť.
Dlhodobý stres môže zmeniť aj vaše stravovacie návyky. Kým niekto v strese často konzumuje iný môže miesto jedla začať holdovať alkoholu, cigaretám alebo drogám. V tomto období sa tak môžu u vás rozvinúť rôzne poruchy príjmu potravy, obezita alebo aj závislosti.
Nervový systém
Samotný nervový systém stresom veľmi netrpí. Pravdou ale je, že práve CNS zohráva dôležitú úlohu pri spúšťaný stresových reakcií. Spúšťa tvorbu stresových hormónov na základe podnetov zvonka. Neustále udržiavanie orgánov v stave „pohotovosti“ vedie aj k ich rýchlejšiemu opotrebovaniu a vyčerpaniu organizmu.
Reprodukčný systém
U mužov krátkodobý stres podporuje tvorbu testosterónu. Tento efekt ale netrvá dlho a pri chronickom strese dochádza k poklesu testosterónu. Dlhotrvajúce nadmerné množstvo kortizolu negatívne vplýva na mužský reprodukčný systém. Pokles testosterónu vedie k poklesu libida a môže byť aj dôvodom vzniku erektilnej dysfunkcie alebo impotencie. Chronický stres nepriaznivo vplýva aj na produkciu a dozrievanie spermií.
U žien sa chronický stres často spája s nízkym libidom, nepravidelnou menštruáciou a aj zmenami v dĺžke cyklu. Môže zhoršiť aj predmenštruačné symptómy, či zhoršiť príznaky blížiacej sa menopauzy.
Keďže je stres reakciou organizmu na snahu prežiť nepovažuje za dôležité rozmnožovať sa, preto sú šance na otehotnenie nízke. Chronický stres u tehotnej ženy negatívne vplýva na plod a jeho vývoj, môže byť dôvodom vzniku depresie a narušiť tak väzbu medzi matkou a dieťaťom hneď v prvých týždňoch po pôrode.
ZDROJ
healthline.com/health/stress/effects-on-body
apa.org/topics/stress/body
webmd.com/balance/stress-management/stress-symptoms-effects_of-stress-on-the-body
Obrázky: Pixabay.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.