Anafylaktický šok
(anafylaxia) vzniká vždy počas alergickej (anafylaktickej) reakcie, ktorú vyvolal alergén.
Alergénom, čiže spúšťačom alergie, môže byť čokoľvek – rôzne druhy potravín, chemikálie, plesne, ale aj UV žiarenie. Nie vždy, ale dôjde až k stavu, ktorý sa nazýva anafylaktickým šokom.
Anafylaktický šok môže byť život ohrozujúci stav, ktorý bez pomoci môže skončiť tragicky. Môže (ale nemusí) vzniknúť pri prebiehajúcej alergickej reakcii.
Nie každý, kto má alergiu, sa tohto stavu musí obávať. Nemusí vzniknúť pri každej alergii, ale je tu riziko, že aj ten najmenší príznak alergickej reakcie môže prerásť za pár minút do anafylaktického šoku.
Poďme si detailne popísať oba pojmy: anafylaktickú reakciu a anafylaktický šok – čím sa navzájom líšia a ako prebiehajú.
Anafylaktická reakcia
Ak prídete do kontaktu s alergénom prvýkrát prejaví sa to alergickou (anafylaktickou) reakciou. Organizmus spoznáva alergén a vytvára si proti nemu protilátky. Imunitná pamäť si tento alergén a to ako proti nemu bojovať zapamätá a pri ďalšom stretnutí s ním spustí rýchlu a silnú imunitnú reakciu. Táto reakcia môže prerásť do anafylaxie.
Od tohto momentu by ste si mali dávať na alergén pozor a vyvarovať sa ďalšieho kontaktu s ním. Pri druhom, treťom alebo ďalšom kontakte môže váš organizmus naň reagovať šokom.
Anafylaktická reakcia je inými slovami prehnaná reakcia organizmu na inak neškodný alergén (peľ, oriešky, seno, uštipnutie hmyzom..). Organizmus vyhodnotí alergén ako nebezpečenstvo a spúšťa reakciu imunitného systému.
Anafylaktická reakcia môže mať rôzny priebeh, silu a môže postihnúť rôzne orgány či systémy. V závislosti od jej veľkosti môže ísť o pomerne slabú (bežnú) až silnú alergiu.
Prvé príznaky anafylaktickej reakcie sa môžu objaviť do 10 minút až jednej hodiny po kontakte s alergénom – ide o tzv. včasnú fázu.
Môžu sa objaviť reakcie na koži:
- začervenanie,
- opuchy,
- svrbenie,
- pálenie,
- pocit tepla na tvári, dlaniach, hrudi, chodidlách.
Môžu sa objaviť aj reakcie v tráviacom systéme:
- opuch pier, jazyka, hltanu,
- bolesť brucha,
- zvracanie,
- hnačky,
- kŕče.
Po odznení týchto príznakov, čo môže trvať aj niekoľko hodín, sa môžu prejaviť tie isté príznaky znova – tzv. neskorá fáza. Zvyčajne ustúpia do jedného dňa. Môžu sa pridružiť aj problémy s dýchaním či prehĺtaním.
Pri silnejších príznakoch je lepšie vyhľadať lekársku pomoc. Anafylaktická reakcia sa môže behom pár minút zmeniť na anafylaktický šok.
Spúšťače anafylaxie
Ako tu už bolo niekoľko krát spomínané anafylaxia je alergická reakcia celého organizmu. Spôsobiť ju môže mnoho vecí:
- lieky – medzi tie najznámejšie patria penicilín, aspirín, ale aj niektoré lieky proti bolesti. Spúšťačom môžu byť aj kontrastné látky, ktoré sa používajú pri niektorých lekárskych vyšetreniach,
- bodnutie hmyzom – u niekoho môže bodnutie hmyzom prejsť bez akejkoľvek vážnejšej reakcie, u niekoho môže spôsobiť vážnu anafylaktickú reakciu,
- potraviny – najčastejšie ide o orechy, mäkkýše, vajcia, mliečne výrobky,
- latex.
Anafylaktický šok
Anafylaktický šok – je generalizovaná alergická reakcia, teda alergická reakcia celého organizmu, nie len miesta, kde došlo ku kontaktu s alergénom. Nástup anafylaktického šoku je veľmi rýchly. Môže sa prejaviť do 10 minút až jednej hodiny od kontaktu s alergénom.
Príznaky anafylaktického šoku
sú podobné ako pri anafylaktickej reakcii, ale podstatne silnejšie. Na alergén reaguje celý organizmus, takže sa pridružia často aj ďalšie život ohrozujúce komplikácie.
Dýchací systém a reakcie:
- nádcha,
- problémy s prehĺtaním, ťažšie dýchanie, dusenie, pocit hrče v krku – spôsobené opuchom hrdla,
- kašeľ, kýchanie.
Centrálny nervový systém a reakcie:
- bolesť hlavy,
- závrat, poruchy vedomia, kolaps,
- zmätenosť, rozrušenie, nepokoj, poruchy správania,
- kŕče.
Kardiovaskulárny systém a reakcie:
- búšenie srdca (palpitácia),
- zrýchlený tep (tachykardia),
- zlyhanie srdca,
- nízky krvný tlak,
- slabosť,
- arytmia.
Prítomné môžu byť tiež tieto reakcie:
- nával tepla,
- potenie,
- nadmerné slzenie.
Anafylaktický šok môže nastať aj bez varovných príznakov. Behom pár minút dochádza k zastaveniu krvného obehu, dýchania či poruche vedomia. Bez zaistenia základných životných funkcií dochádza k úmrtiu.
Diagnostika anafylaktického šoku
Anafylaktický šok sa diagnostikuje na základe kombinácie klinických príznakov a vystavenia pacienta alergénu. Za náhlymi zhoršením zdravotného stavu môžu byť aj iné ochorenia, preto hrá pri diagnostike dôležitú úlohu aj prítomnosť alergénu.
Ak pacient napríklad zjedol oriešky a do pár minút sa začal dusiť môže ísť o anafylaktický šok, ak ale neprišiel do kontaktu so žiadnym alergénom môže byť náhle dusenie prejavom napr. obštrukčnej choroby pľúc.
Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku
Pri anafylaktickom šoku rozhodujú minúty, preto by ste s prvou pomocou nemali nikdy otáľať. Ak sa do pár minút od styku s alergénom začnú prejavovať prvé príznaky, ktoré sa len zhoršujú, volajte okamžite lekársku pohotovosť. Do jej príchodu sa snažte:
- zabrániť ďalšiemu vnikaniu alergénu do tela.
- Ak bolo dôvodom prepuknutia reakcie žihadlo vyberte ho, ale opatrne. Ak by ste žihadlo stlačili, do pacienta by ste tak dostali väčšie množstvo alergénu, čo by jeho stav len zhoršil.
- Uložte postihnutého do vodorovnej polohy – je dobré ak má končatiny vyššie ako telo. Ak má problémy s dýchaním uložte ho do polosedu.
- Ak dôjde k zástave dýchania (srdca) prejdite k resuscitácii. Je potrebné obnoviť zlyhávajúce či zlyhané vitálne funkcie. Resuscitácia – 30 stlačení hrudníka striedajte s 2 vdychmi. Následne skontrolujte vitálne funkcie (dýchanie, tep). Ak nie pokračujte v resuscitácii kým nepríde lekárska pomoc.
- Adrenalínové pero – ľudia, ktorí trpia anafylaxiou, zvyknú nosiť so sebou adrenalínové pero. Ak budete podávať prvú pomoc zistite, či náhodou toto pero nemá pri sebe. Ak áno, je dobré ho použiť. Dávku adrenalínu pichnite do stehna a pokračujte v resuscitácií.
Ak sami pocítite, že sa u vás začína rozvíjať anafylaktický šok a už ste s ním mali pár krát skúsenosti, isto máte adrenalínové pero po ruke (ak nie, mali by ste ho mať). Môžete ho použiť aj v prípade, že si len myslíte, že sa u vás anafylaxia začína prejavovať.
Lekárska pomoc
V prvom rade lekári pri anafylaktickom šoku podajú adrenalín a spriechodnia dýchacie cesty. Po prevoze do nemocnice vás budú sledovať na jednotke intenzívnej starostlivosti. Predbežnú diagnózu lekári potvrdia rozborom krvi (vyššia hladina IgE, zvýšenie histamínu..). Následnú liečbu už riadi lekár. Pacientom sa podávajú antihistaminiká a kortikosteroidy.
Rýchla prvá pomoc pri anafylaxii je veľmi dôležitá. Možná zástava srdca, nemožnosť dýchať a ďalšie komplikácie, ktoré spôsobí, môžu na zdravý človeka zanechať vážne následky ako napr.:
- poškodenie pľúc,
- zlyhanie obličiek,
- infarkt,
- poškodenie mozgu,
- smrť.
Cvičenie a anafylaktický šok – idiopatická anafylaxia
je zdraviu prospešné, ale ak to s ním preženiete (konkrétne s aeróbnou aktivitou – po tomto type cvičenia siahajú osoby, ktoré sa snažia zhodiť pár kíl) môže to viesť k anafylaxii. Prečo k nej dochádza sa nevie a aj napriek vyšetreniam sa nedarí zistiť čo je spúšťačom šoku. Typu anafylaxie pri ktorom nie je spúšťač známy sa hovorí idiopatická anafylaxia.
Zdroje
[1] https://www.healthline.com/
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.