Biele krvinky
alias leukocyty tvoria podstatnú časť imunitného systému. Vznikajú v kostnej dreni a ich hlavnou úlohou je obrana proti antigénom.
Na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné a máme ich v krvi menej než červených. Priemerný počet bielych krviniek v jednom kubickom mililitri krvi je medzi 4 500 až 11 000 miliardami.
Počet leukocytov v krvi je počas dňa premenlivý. Keď odpočívame, máme ich v krvi menej, ak sme fyzicky aktívni, zvyšuje sa aj ich hladina.
Biele krvinky môžu v organizme putovať (pohybovať sa). Najviac sa ich nachádza v tkanivách kde bojujú proti infekciám, vírusom, bacilom a pod. Na presun z jedného miesta na druhé využívajú krvné riečisko.
Druhy bielych krviniek
V závislosti od rôznych faktorov a hlavne podľa línie, z ktorej pochádzajú, sa delia na dve základné rady:
1. Myeloidná línia
Leukocyty z myeloidnej línie tvoria vrodenú imunitu (imunitu, s ktorou sa narodíme). Reakcia tejto časti imunity je pri objavení antigénu takmer okamžitá.
Typická je pre ne fagocytóza – teda vychytávanie a pohlcovanie antigénov. Ďalšou ich vlastnosťou je produkcia cytokínov – látok, ktoré spôsobujú zápal, horúčku, upriamujú tak pozornosť imunitného systému na antigén v organizme. Tiež slúžia ako komunikačný nástroj medzi vrodenou (nešpecifickou) a získanou (špecifickou) imunitou.
Tieto bunky sa delia podľa tvaru jadra na:
- polymorfonukleárne – majú viaclaločné jadro,
- mononukleárne – majú jednolaločné jadro.
Medzi bunky myeloidnej línie patria:
- neutrofily,
- eozinofily,
- bazofyly,
- mastocyty,
- makrofágy,
- dendritové bunky.
Niektoré z týchto buniek (dendritové bunky, makrofágy a monocyty) patria do skupiny antigén prezentujúcich buniek (APC – antigen presenting cells). Zachytia antigén a prezentujú ho lymfocytom.
2. Lymfoidná línia
Biele krvinky z lymfoidnej línie tvoria získanú (špecifickú) imunitu. Tvoria sa z nej T a B – lymfocyty a NK bunky. Lymfocyty sú schopné rozpoznať antigén a vytvoriť proti nemu špecifické protilátky. Do boja s mikroorganizmom sa púšťajú až po zlyhaní vrodenej imunity.
Podľa obsahu granúl v cytoplazme ich delíme na:
- granulocyty,
- monocyty (agranulocyty),
- lymfocyty.
Každá z týchto skupín má na starosti špecifické reakcie imunitného systému.
Granulocyty – zbavujú organizmus veľkých patogénov (hlísty, prvoky..). Granulocyty tvoria viac než polovicu leukocytov a tvoria sa z:
- neutrofilov – tvoria 50 až 70% všetkých bielych krviniek. Na miesto infekcie dorazia ako prvé. Antigén (vírus, bacil, infekciu..) môžu pohltiť alebo zabiť. V krvnom riečišti žijú pár hodín, následne prejdu do tkanív kde môžu žiť až 2 – 3 dni. Ak nenájdu antigén, ktorý by mohli zničiť, odumierajú. Nižší počet neutrofilov (neutropénia) v organizme je príznakom problémov s kostnou dreňou. Vyšší počet (neutrofília) môže byť pri akútnych infekciách, zápaloch, intoxikácii alebo krvácaní.
- eozinofilov – tvoria 1 až 4% všetkých leukocytov. Nízky počet eozinofilov (eozinopénia) sa môže objaviť pri vážnych infekciách. Vyšší počet (eozinofília) sa objavuje pri parazitárnych alebo alergických chorobách.
- bazofilov – tvoria len 0,5% leukocytov. Ak je ich hodnota zvýšená môže ísť o problém so štítnou žľazou, stres..
Granulocyty ničia antigény hlavne pohlcovaním – fagocytózou. Nedokážu si ale poradiť s každým typom antigénu. Vtedy prichádza rad na získanú (špecifickú) imunitu.
Monocyty – tvoria 4 až 8% leukocytov. Pri styku s infekciou sa premenia na makrofágy, ktoré antigén pohltia, alebo zničia. Tiež odstraňujú zvyšky mŕtvych buniek z miesta infekcie. Makrofágy sú zároveň aj APC bunky (antigen prezentujúce bunky), ktoré zachytia a ukážu antigény T–lymfocytom. Tie na základe zistenia môžu dať podnet k aktivácii B–lymfocyty a tvorbe imunoglobulínov. K zvýšeniu ich hodnôt dochádza v prípade nákazy bakteriálnou infekciou (syfilis, tuberkulóza..).
Lymfocyty – tvoria 25 až 35% všetkých leukocytov. Ak sa ich hodnota zvýši, môže ísť o tuberkulózu, čierny kašeľ alebo žltačku. K ich poklesu dochádza pri imunosupresívnej liečbe alebo pri nádorových ochoreniach lymfatického systému.
Abnormálne hladiny leukocytov
Ak vám lekár pri kontrole zistí vyššie, či nižšie množstvo leukocytov, môže ísť o prechodný stav. Ak sa ale tieto hodnoty potvrdia aj pri ďalších meraniach, je dôležité zistiť čo je pôvodcom tohto stavu.
O leukopénii hovoríme ak je počet leukocytov nižší. Ak máte vyšší počet leukocytov hovoríme o leukocytóze. Príčina nameraných abnormálnych hodnôt môže byť rôzna – nadmerná fyzická záťaž, emocionálny stres, tehotenstvo, infekcie, užívanie liekov, chronická anémia či podvýživa.
Je dôležité zistiť, ktorý druh bielych krviniek má abnormálne hodnoty. Na základe výsledku už lekár vie na čo sa má zamerať a kde má hľadať zdravotný problém.
Leukocyty v moči
Zvýšený počet leukocytov v moči môže znamenať problémy s močovými cestami. Organizmus sa snaží zničiť infekciu, vírus, rakovinové bunky a preto sa reakcia imunitného systém upriamuje sem. Za týmto problémom môže byť:
- infekcia močového mechúra,
- obličkové kamene,
- infekcia obličiek,
- zadržiavanie moču, nemožnosť sa vymočiť – môže to byť spôsobené obličkovými kameňmi, nádorom..,
- ochorenia krvi – napr. kosáčikovitá anémia,
- lieky na zmiernenie bolesti atď.,
Príznaky zvýšeného množstva leukocytov v moči
Najpresnejšie výsledky množstva leukocytov v moči sa zistí jednoduchým rozborom moču. Nie každý má ale možnosť urobiť si takýto rozbor doma. Existujú príznaky, ktoré poukazujú na prítomnosť leukocytov v moči
- zakalený, zapáchajúci moč,
- horúčka, zimnica, triaška,
- bolesť v oblasti panvy,
- bolesť v dolnej časti chrbta,
- nevoľnosť, zvracanie.
Ak sa u vás objavia tieto príznaky mali by ste vyhľadať lekára. Ten najlepšie zistí príčinu problémov a zistí čo je ich pôvodcom.
Zdroje
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Biela_krvinka
[2] https://www.britannica.com/science/white-blood-cell
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.