Bipolárna afektívna porucha je závažné dlhodobé duševné ochorenie, pre ktoré sú typické striedajúce sa obdobia mánie a depresie. Samotný názov choroby je v podstate nový, samotná choroba ale nie. Jej starší a známejší názov je maniodepresívna (manickodepresívna) psychóza. Toto ochorenie bolo klasifikované nemeckým psychiatrom Emilom Kraepelinom v druhej polovici 19. storočia.
Pri tejto diagnóze ide o nerovnováhu biochemických látok v mozgu (neurotransmitérov) – hlavne o serotonín, noradrenalín, dopamín, glutamán a GABA (kyselina gamaaminomaslová). Jedná sa o biologicky podloženú poruchu (podobne ako cukrovka, alebo astma). Nejde o drzosť, rozmary, či nevychovanosť pacienta, ako by sa vám mohlo na prvý pohľad zdať.
Výskyt ochorenia
Plne rozvinutá bipolárna afektívna porucha sa vyskytuje približne u 1% populácie bez ohľadu na rasu či národnosť. Postihuje rovnakou mierou ženy aj mužov. Ak by sme ale zobrali do úvahy aj pacientov, u ktorých je toto ochorenie menej rozvinuté (miesto mánie je prítomná hypománia alebo ide o atypický priebeh ochorenia) trpí ňou až 5% populácie.
Ochorenie sa prejavuje u ľudí od 13 do 25 rokov. Významnú úlohu tu hrá dedičnosť. Ak jeden z rodičov trpí bipolárnou afektívnou poruchou je 5% šanca, že ňou bude trpieť aj jeho dieťa. Ak toto ochorenie je u oboch rodičov (alebo ich blízkych príbuzných) riziko, že ju dostane aj dieťa je 30%. Spúšťačom nemusí byť len genetika. Vplyv prostredia (disfunkcia rodiny, výchova, šikana, dlhodobý útlak..), alkohol, drogy – to všetko môže toto ochorenie spustiť.
Prejavy bipolárnej afektívnej poruchy
Pre toto ochorenie sú typické zmeny nálad, myslenia, ale aj psychickej a telesnej aktivity a správania. U pacientov sa vyskytujú obdobia depresie a mánie. Každá táto fáza má svoje charakteristické črty.
Depresívna fáza
Trvá približne dva týždne. Typickými prejavmi tejto fázy sú
- Depresívna nálada
- Strata záujmov, potešenia z inak príjemných aktivít
- Strata energie, zvýšená únava
- Bezdôvodný pocit viny voči sebe samému, výčitky
- Myšlienky na samovraždu
- Nerozhodnosť, strata koncentrácie, znížená schopnosť myslieť
- Poruchy spánku, zvýšená alebo znížená chuť do jedla
Manická fáza
Táto fáza trvá minimálne jeden týždeň. Počas tohto obdobia sú zreteľné príznaky ako
- Zvýšená expanzívna, alebo podráždená nálada, ktorá úplne vybočuje z normy pacienta.
- Telesný nepokoj, zvýšená aktivita
- Zvýšená zhovorčivosť, rýchly tok myšlienok (subjektívny pocit pacienta)
- Strata sociálnych zábran (správanie neprimerané k okolnostiam)
- Zmeny plánov, roztržitosť
- Zvýšené sebahodnotenie, zvýšená sexuálna aktivita
- Ľahkomyseľné a riskantné správanie
- Znížená potreba spánku
Diagnostika bipolárnej afektívnej poruchy
Depresívna a manická fáza sa striedajú v pomere 3:1. Pacient tak častejšie trpí depresiami. U niekoho sa depresívna nálada môže objaviť sporadicky počas celého života, u niekoho zas niekoľko krát do roka. Nakoľko depresiám občas podľahne každý z nás stanovenie presnej diagnózy je možné až po prejavení sa manickej fázy, kedy sa pacient správa úplne inak než mu je prirodzené. Dôjsť k správnej diagnóze môže odborníkom (psychiater) trvať aj 10 rokov.
Na to aby sa bipolárna afektívna porucha diagnostikovala je potrebné aby sa u pacienta prejavili aspoň tri príznaky v depresívnom období. Podľa toho môžeme toto ochorenie definovať. Podľa príznakov v manickej fáze rozoznávame dva druhy poruchy:
Bipolárna afektívna porucha typ I – striedajú sa fázy depresie a mánie.
Bipolárna afektívna porucha typ II – ide o miernejší prejav choroby kde sa depresívne a hypomanicke fázy. K prejavom čisto manickej fázy nedôjde a aj hypomanicka fáza sa môže prejavovať mierne. Porucha tohto typu má iný priebeh a aj reakciu na liečbu. Nakoľko je ale základ ochorenia rovnaký väčšina odborníkov sa prikláňa k zaradeniu tohto typu ochorenia do bipolárnej afektívnej poruchy.
Zo začiatku sa bipolárna afektívna porucha diagnostikuje chybne, nakoľko sa venuje pozornosť len depresívnym fázam pacienta. Samotný pacient navštívi psychiatra len keď je v depresii. V manickej, alebo hypomanickej fáze sa pacient cíti dobre takže tomuto stavu nepripisuje žiaden význam. Preto je v počiatku najčastejšie stanovená diagnóza rekurentnej depresívnej poruchy (depresie bez manických fáz). Je potrebné pri pacientoch trpiacimi opakovanými depresiami venovať pozornosť aj obdobiu medzi nimi.
Liečba
Na liečbu tohto ochorenia sa používa lítium a ďalšie stabilizátory nálady. Prvoradým cieľom liečby je ovplyvniť prejavy ochorenia tak, aby pacient mohol normálne fungovať v spoločnosti. Pri dodržaní správnej liečby, pravidelnému užívaniu liekov dochádza k stabilizácii až u 80% pacientov do pol roka od začiatku liečby.
Príznaky poruchy (relaps) sa znova objavujú u 70% pacientov rok po liečení, alebo pri znižovaní či vysadzovaní liekov. Preto je dôležité aby bol pacient pod dohľadom aj po skončení liečby.
Manická fáza
Možno sa vám zdá táto fáza ako dobré obdobie pacienta, ale nie je to tak. Počas tohto obdobia môže byť pacient agresívny, alebo podráždený, môže mať pocit že svet je gombička a všetko zvládne, vedie neviazaný sexuálny život. V tejto fáze si pacient môže narobiť veľké dlhy, sociálne problémy (nevhodným správaním) a nakaziť sa rôznymi pohlavnými ochoreniami. Pacient v období mánie stráca súdnosť.
Hypománia je slabšia mánia. Človek je spokojný, nadpriemerne aktívny a srší optimizmom – v podstate ide o šťastného človeka, ale… aj v tomto prípade stráca súdnosť a môže si narobiť viac problémov než zvládne vyriešiť.
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.