Jedlo je neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Je to prirodzené, veď fungovanie každého organizmu je založené na príjme živín. Jeme, aby sme žili. Keď sa to však obráti a jedlo sa stáva nie prostriedkom, ale cieľom, na ktorý koncentrujeme celú myseľ, je jasné, že niečo nie je v poriadku. Ide o poruchu príjmu potravy. Nie je to choroba tela, ale psychiky.
Tak je to v prípade bulímie, názvu odvodeného od gréckeho slova bulimos, čo v preklade znamená vlčí hlad.
Porucha príjmu potravy s názvom bulímia
Bulímia podobne ako anorexia (ďalšia porucha príjmu potravy) vychádza z podstaty, že dotyčná osoba nie je spokojná so svojou postavou a trpí nízkym sebavedomím. Niekedy tieto dve poruchy splývajú alebo sa u postihnutej osoby striedajú v jednotlivých obdobiach. Pri typickej bulímii však na rozdiel od anorexie sa nejedná o odmietanie potravy, ale naopak o časté záchvaty nadmerného a nekontrolovateľného prejedania sa a následne pod vplyvom výčitiek k umelému vyvolaniu zvracania.
V niektorých prípadoch nie je uskutočňovaná fáza zvracania, ale použité sú preháňadlá, diuretiká či snaha o nadmernú fyzickú záťaž.
Dané záchvaty sa prejavujú v rôznych intervaloch, niekoľkokrát do týždňa, no u niekoho aj niekoľkokrát za deň. Osoba trpiaca bulímiou sa pri záchvate doslova napchá práve takými potravinami, ktorých sa ináč obáva kvôli priberaniu (sladkosti, tučné jedlá).
Príčinou takéhoto správania sú problémy psychického charakteru ako podceňovanie samého seba, úzkosť, pocit prázdnoty, nudy, osamelosti, frustrácie.
Prejedaním sa aj následným zvracaním z krátkodobého hľadiska dotyční uvoľňujú svoje nervové napätie. Z dlhodobého hľadiska sa však za svoje správanie hanbia a ich pocit menejcennosti sa prehlbuje.
Výskyt ochorenia
Bulímia najčastejšie postihuje dievčatá v tínedžerskom veku a mladé ženy. Priemerný vek je o čosi vyšší ako pri anorexii. Niekedy je bulímia dlhé roky neodhalená, keďže bulimička dokáže svoje správanie veľmi dobre maskovať a telesná hmotnosť sa výrazne nemení (oproti anorektičke).
Bulímia a jej príznaky
Telesné príznaky:
- nezdravá pleť (akné alebo príliš suchá pokožka),
- žlté a poškodené zuby (časté vracanie ničí sklovinu),
- padanie vlasov, lámavé nechty, fľaky na nechtoch,
- otlačené zuby na prstoch,
- tráviace ťažkosti ako bolesti žalúdka, časté grganie, pálenie v krku.
Psychické stavy:
- časté zmeny nálad,
- podráždenie, nervozita,
- depresia,
- pocit viny, zlyhania, menejcennosti.
Správanie:
- časté prejedanie sa (väčšinou osamote) a následné zvracanie,
- prílišné zaoberanie sa jedlom, kalóriami a diétami,
- vyhýbanie sa spoločným jedeniam s rodinou a priateľmi,
- klamanie ohľadom jedla,
- nápadné nakupovanie veľkého množstva potravín.
Zdravotné riziká bulímie
Bulimické správanie je pre organizmus veľmi nebezpečné. Neprimerané diéty v kombinácii s prejedaním sa a zvracaním spôsobujú nedostatok vitamínov a stopových prvkov dôležitých na správne fungovanie. Ide hlavne o draslík, vápnik, fosfor, vitamín D. Ich deficit môže zanechať vážne následky ako poškodenie obličiek, mäknutie kostí, rednutie kostnej hmoty, poruchy trávenia, poruchy kardiovaskulárneho systému, srdcová arytmia, slabosť, únava, odpadávanie.
Správna diagnostika a následná liečba
Na stanovenie správnej diagnózy a zahájenie následnej liečby je potrebná spolupráca postihnutej osoby, čo býva problém. Bulimici sa zvyknú stavať odmietavo pri snahe najbližších pomôcť im. Svoje správanie pred okolím skrývajú, robia tajnosti ohľadom jedla, klamú. Na rozdiel od anorektikov neupadnú do tak kritického stavu za krátky čas. Dlhodobo je však ich fungovanie neúnosné a pomoc odborníka je nevyhnutná.
Čo sa týka liečby, pri zvolení správneho prístupu, býva úspešná. Dôležité je pochopiť nielen pre samotnú osobu, ale aj okolie a terapeuta samotnú príčinu daného konania. Pomôcť môže kvalitná psychoterapia.