Pod slovom „čaj“ (thé) rozumieme zmes drog (droga – rastlinný materiál), alebo jednej drogy, vylúhovaných vo vode a určený predovšetkým na pitie (vnútorné použitie). Používa sa na liečenie, alebo iba ako požívatina. Okrem pitia majú čajové nálevy aj vonkajšie použitie, slúžia na oplachovanie, umývanie, alebo ako obklady, či do kúpeľa. Čaj môže mať dnes stovky rozličných chutí a vôní. Je to druhý najrozšírenejší nápoj na Zemi – hneď po vode.
Z histórie čaju
Čaj sám o sebe, má za sebou viac ako päťtisícročnú históriu! Staré pramene tvrdia, že čínsky cisár a liečiteľ Šen-Nung sa vydal do lesa. Ako tak meditoval pri ohni, zrazu zacítil z kotlíka kde varil vodu príjemnú vôňu. Zistil, že do kotlíka mu spadli lístočky neďalekej rastliny – čajovníka. Cisár tento nápoj ochutnal a ten mu zachutil. Okrem lahodnej chuti ho nápoj aj príjemne povzbudil.. a takto bol objavený čaj.
Čajovník (Camellia sinensis)
Čaj je výrobok rastlinného pôvodu, ktorý je určený na prípravu nápoja. Všetky druhy čaju pochádzajú z rovnakej rastlinky a to čajovníka. Čajovníky sú kríky s celoročne zelenými rebrovitými listami, ktoré vyrastajú na krátkych vetvičkách. Pravidelným strihaním sa zvyšuje množstvo výhonkov a krík sa zahusťuje. Optimálny tvar čajového kríka je do výšky 70-100cm. Divo rastúci čajovník vie dorásť aj na výšku niekoľkých metrov. Lístky čajovníka majú dĺžku od 3 do 25 cm a šírku 1-10 cm. Kvety sú biele a podobajú sa kvetom čerešne. Čajovník sa pestuje v tropických až subtropických plantážach s vysokou vlhkosťou, najradšej má mierne kyslú pôdu v nadmorskej výške od 1000 do 2500 metrov. Nadmorská výška ovplyvňuje veľkosť kríka, ale aj kvalitu čaju, čím je nadmorská výška väčšia, tým je krík menší, ale čaj kvalitnejší. Rozmnožuje sa pomocou semien, alebo odrezkov. Prvý zber je až po troch rokoch. Najlepší čaj je z čajovníka starého tridsať až sto rokov. Čajovník delíme na 2 hlavné druhy a to: čínsky, alebo assamský. Ich krížením vznikom čajovník indočínsky.
Zloženie čajovníka
Surové čajovníkové listy obsahujú: monosacharidy, sacharózu a polysacharidy. Ďalej obsahujú pektínové látky, aldehydy, éterické oleje, bielkoviny, chlorofyl a, chlorofyl b, karotén, xantofyl, organické kyseliny, smoly, dehty, vitamíny C, B1, B2, B4, B6, PP, P1, A1, K, E, kyselinu pantoténovú, minerálne látky, fermenty a glykozidy.
Delenie čaju
Základné rozdelenie čajov podľa farby nálevu súvisí s procesom spracovania lístkov. Teda, či dôjde k oxidácii, niekedy nesprávne nazývanou ako fermentácia. Fermentácia je v preklade kvasenie, čo je proces, ktorý v čaji neprebieha. V zásade ide o oxidáciu polyfenolov, ktorá vedie k chemickým zmenám v čajových lístkoch a spôsobuje nielen stmavnutie čajových lístkov, ale aj zmenu chemického zloženia a chuťových vlastností.
Podľa farby, resp. podľa spôsobu prípravy sa z čajovníka pripravuje:
- čaj zelený – nefermentovaný, neoxidovaný
- čaj biely – ľahko fermentovaný, málo oxidovaný
- čaj žltý – ľahko dodatočne fermentovaný, čiastočne oxidovaný
- čaj Oolong – čiastočne fermentovaný, čiastočne oxidovaný
- čaj čierny – fermentovaný, úplne oxidovaný
- čaj tmavý – Puerh – čiastočne fermentovaný, neoxidovaný
Podľa pôvodu čaju a tým aj najväčšími pestovateľmi čajov sú:
India, Cejlón, Čína, Nepál, Indonézia, Japonsko, Afrika – Keňa.
Podľa obdobia zberu sa delia na:
jarný, letný, jesenný, alebo zimný zber.
Podľa veľkosti čajových lístkov:
- celolistový čaj
- zlomkový čaj
- čajové drviny
- čajový prach
- vyrábané metódou CTC (Crushing-Tearing-Curling) Drvenie-Trhanie-Zvinovanie
- vyrábané metódou LTP (Lawrie Tea Processer)
Čaje listové a zlomkové sa používajú na výrobu kvalitného sypaného čaju, čajové drviny a prach sa zvyknú používať do nálevových sáčkov. Výhoda nálevových sáčkov je v tom, že si čaj rýchlejšie pripravíte – len vložením sáčka do vody a tiež je to ekonomickejšie. Na strane druhej kvalita takýchto čajov je nižšia ako u sypaných čajov.
Ostatné čaje – čaje, ktoré nemajú svoj pôvod v rastline čajovníka sú:
- ovocný čaj
- bylinkový čaj
- špeciálne čaje ako Maté, Lapacho, Rooibos
Príprava čaju
Všeobecné pravidlo hovorí, že čaj má byť nasypaný do vyhriatej čajovej kanvici, alebo hrnčeka ako prvý, ešte pred naliatím horúcej vody. Teplota vody na zaliatie závisí od druhu pripravovaného čaju. Biely a zelený čaj má byť zalievaný vodou s teplotou od 75 °C – 90 °C, naopak tmavé a čierne čaje sa zalievajú s vodou okolo 95 °C. Čaj sa pije samotný, alebo dochutený cukrom, medom, citrónom či mliekom. Aj bylinkové či ovocné čaje sa zalievajú horúcou, nie však vriacou vodou. Vodu varíme len krátko a po jej zovretí ju necháme 2-3 minútky postáť. Voľne rozsypaný materiál sa najlepšie rozvinie a uvoľní do vody arómu. Preto zalievanie čaju uväzneného vo vrecúšku nie je najvhodnejšie. Bylinkový čaj si môžeme pripraviť zo sušených, či čerstvých bylín. Čerstvé byliny majú intenzívnu a príjemnú arómu. Pri lúhovaní je potrebné dodržať určený čas. Je chyba, ak čajové vrecúško ostane v čajníku po dobu niekoľkých hodín. Ak chceme aby ostal čaj dlhšie aromatický, je potrebné ho prekryť, aby éterické oleje z neho nevyprchali, takto sa zo zrazenej pary zachytia na pokrievke a vrátia sa opäť do vody.
Pitie liečivých čajov
Aby mali čaje svoj ozdravný účinok je treba ich konzumovať v istú dennú dobu:
- na prázdny žalúdok: čistiace čaje, preháňadlá, čaje na podporu trávenia a proti parazitom
- konzumácie pred jedlom alebo po jedle (buď o 10.00hod alebo o 16.00hod): čaje na pečeň, proti reumatizmu, kašľu, pri menštruačných problémoch
- 20 minút pred jedlom: čaje na podporu imunitného systému a proti vytváraniu kyselín
- pred spaním: čaje na upokojenie, krvný obeh
Čaje nikdy neslaďte cukrom, ak je to nutné, môžete si dať trošku medu alebo javorového sirupu.