Latinsky:
Quercus robur
Ľudovo: kremelák, letnák, drnák
Čeľaď: bukovité (Fagaceae)
Dub letný je stredne vysoký, čiastočne neopadavý, úplne mrazuvzdorný pomaly rastúci strom dorastajúci až do výšky 40m s košatou korunou, ktorá je nepravidelne a mohutne rozložená.
Kôra stromu je rozpraskaná a sfarbená do tmavosiva.
Konáre sú v ostrom uhle lomené a hrčaté.
Listy sú tmavozelené, dlhé a krátkostopkaté s tuhou lesklou, plytko pórovito vykrajovanou čepeľou.
Kvety sú jednopohlavné.
Plodom je nažka – žaluď.
Kvitne v apríli a máji.
Výskyt
Nájdeme ho rozšírený v celej Európe, na Kaukaze, v Malej Ázii a tiež aj v niektorých lokalitách severnej Afriky. Rastie od nížin až po podhorské oblasti, do 1000m n.m.
Časti, ktoré sa zbierajú
- kôra – zlúpava sa výhradne v čase keď je ešte mladá a hladká, ideálne v období jari
- plody (žalude) – zbierajú sa až keď sú zrelé
- listy – zbierajú sa od jari až konca leta (kým nezmenia farbu)
- dubienky
Účinné látky
Triesloviny, živica, flavonoidy (kvercetín, kvercitrín), horčiny, škrob a mastný olej (v žaluďoch).
Využitie
- kôra – v garbiarstve a lekárnictve, zvnútra – v podobe odvaru z kôry sa používa pri chronických zápaloch sliznice tráviaceho traktu, hojí sliznicu ústnej dutiny a hrdla, zvonka – do kúpeľov pri hemoroidoch, na hojenie rán, proti nadmernému poteniu nôh, v podobe masti pri ekzémoch, v podobe kvapiek k výplachu nosa a na ošetrenie drobných raniek
- žalude – v potravinárstve (ako náhrada kávy – žaluďová káva)
- drevo – vďaka svojej tvrdosti hlavne v nábytkárstve (parkety), v stavebníctve (sudy, trámy, podvaly)
Kontraindikácie
Pri vnútornom použití môže spôsobiť zápchu. Nesmie sa používať pri rozsiahlych popáleninách (III. stupňa) a poleptaniach.
Upozornenie
Ak sa rozhodnete zberať kôru z duba, potrebujete mať súhlas lesnej správy.
Pestovanie
Ideálne je ho sadiť v kyprej alebo vlhkej pôde. Znáša veľké klimatické extrémy, no vyžaduje dostatok slnečného žiarenia, tepla a vlhkosti.
Zaujímavosť
Dub je jeden z najposvätnejších stromov na svete. Bol uctievaný Druidmi, tí prevádzali svoje náboženské obrady práve v dubových hájoch. Starí Gréci verili, že je to strom boha Dia.