V hrudnej dutine sa nachádzajú nielen pľúca, ale aj srdce, s ktorým pľúca tvoria jednu z najdôležitejších častí ľudského tela, a to obehovú a dýchaciu sústavu. Obe sústavy sú vzájomne prepojené, dopravujú krvným obehom kyslík do všetkých častí organizmu.
Dýchanie je základným prejavom života. Dýchaním sa vzduch dostáva dnu do pľúc, do tela sa privádza kyslík potrebný na uvoľňovanie energie zo živín a von z pľúc sa vydychuje oxid uhličitý, ako odpadový produkt metabolizmu.
Aj keď bez jedla človek vydrží zopár týždňov, bez vody pár dní, bez kyslíka vydrží človek len pár minút. Bez kyslíka by bol život nemožný, je základom nášho života. Jeho nedostatok môže vyvolať choroby i priniesť smrť. Denne prijmeme asi 10 000 až 20 000l vzduchu, na 1 vdych asi pol litra, z toho pätina je kyslík. Pri látkovej výmene vzniká oxid uhličitý, ktorý neprestajne vydychujeme.
Dýchanie delíme na vonkajšie, ktoré spočíva v okysličovaní krvi v pľúcach a vnútorné, ktoré predstavuje odovzdávanie kyslíka do buniek tkanív – bunkové dýchanie. Okrem samotného dýchania zabezpečuje dýchacia sústava aj ďalšie úlohy a to: čuchanie, fúkanie, ale i reč a spev (preto najmä rečníci a speváci sa musia dôkladne starať o svoje pľúca).
Dýchaciu sústavu delíme na:
- dýchacie cesty horné – nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny a hltan
- dýchacie cesty dolné: hrtan, priedušnica, priedušky s priedušničkami
- vlastný dýchací orgán: pľúca
Dýchaciu sústavu ešte dotvárajú dýchacie svaly, ktoré majú za úlohu zväčšovať a zmenšovať objem hrudníkovej dutiny – to sú medzirebrové svaly a bránica.
Nosová dutina nachádzajúca sa nad ústnou dutinou tvorí začiatok dýchacích ciest. Skladá sa z nosových kostičiek, výbežkov hornej čeľuste. Je vystlaná sliznicou a rozdeľuje ju nosová priehradka. Kostný podklad nosa má len koreň nosa. Nos je centrum jedného z ľudských zmyslov: čuchu. Nosová dutina sa stará o otepľovanie a zvlhčovanie vdychovaného vzduchu a ako „filter“ ho zbavuje nečistôt, prachu a baktérií. Aj pre tieto vlastnosti je vhodné dýchať zásadne cez nos, nakoľko pi dýchaní cez ústa sa vzduch tak dobre neupravuje a môžu vznikať zápaly dolných dýchacích ciest. Taktiež má nosová dutina funkciu ako dráždič čuchových nervových zakončení.
Hltan je orgánom ako tráviacej, tak i dýchacej sústavy. Obsahuje značné množstvo lymfatického – miazgového tkaniva, ktoré obraňuje organizmus. Dýchaciu a tráviacu rúru oddeľuje špeciálna chrupka, tzv. hrtanová príklopka.
Hrtan je usadený pred pažerákom. Je tvorený z chrupiek, ktoré vytvárajú rúru dlhú asi 6 cm. Najznámejšou je štítna chrupka, ktorá je viditeľná na povrchu cez kožu – ohryzok. V týchto chrupkách sa nachádzajú aj hlasivkové riasy, ktoré sa významne podieľajú na tvorbe hlasu.
Priedušnica je pokračovaním hrtana. Je to asi 12 cm dlhá trubica, zložená z chrupiek, spojených väzivom. Jej vnútorný povrch je vystlaný dýchacím epitelom – sliznicou, kde sa v žľazách vytvára hlien. Dýchacie cesty sa nečistôt a odumretých buniek prirodzene zbavujú hlienom, ktorý odchádza kašľaním a kýchaním. Priedušnica sa ďalej rozvetvuje na priedušky – ľavú a pravú, ktoré vstupujú do pľúc. A priedušky sa ako strom rozvetvujú ešte ďalej na malé priedušničky, vetvičky menšie ako milimeter. Ich vnútorný povrch tvorí respiračný epitel. Na najmenšie koncové priedušničky nasadajú pľúcne mechúriky – alveoly. V pľúcach je asi 500 miliónov týchto pľúcnych mechúrikov a sú naplnené vzduchom.
Pľúca – pulmo sú párovým orgánom, rozlišujeme ľavé a pravé pľúca. Majú tvar kužeľa a vypĺňajú takmer celú oblasť hrudnej dutiny. Medzi nimi je priestor – tzv. medzipľúcie, kde sa nachádza srdce. Horná časť pľúc siaha po okraj kľúčnej kosti a dolná časť sadá na najdôležitejší dýchací sval – bránicu.
Pravá časť pľúc je väčšia, má 3 laloky, ľavá časť pľúc je menšia a má len 2 laloky. Pľúca sú pokryté blanou popľúcnicou, ktorá tesne prilieha na pohrudnicu, ktorá je tiež súčasťou hrudníkovej steny. Pohrudnica i popľúcnica sú pružné. Pľúca nie sú pevne spojené s hrudníkom, k pohrudnici sú prisaté účinkom nižšieho tlaku medzi pohrudnicou a popľúcnicou. Tento tlakový spád je hnacou silou výmeny dýchacích plynov, predná plocha pľúc prilieha k rebrám, spodná k bránici.
Tajomstvo dýchacieho procesu
Dýchacie pohyby si väčšinou neuvedomujeme, dýchanie je automatické striedanie vdychu a výdychu, pričom vdych je aktívny a výdych pasívny dej. Dýchacie centrum sa nachádza v predĺženej mieche. Bránica spolu s medzirebrovými svalmi a pomocnými dýchacími svalmi krku umožňujú dýchanie rozširovaním a zužovaním hrudníka – dochádza k striedaniu vdychu a výdychu. Vôľou ho možno zrýchliť, spomaliť až takmer zastaviť.
Pri vdychovanom vzduchu sa kyslík dostáva až do pľúcnych mechúrikov, kde cez ich tenkú stenu prechádza do krvi. V krvi sa viaže na červené krvinky a takto sa transportuje k jednotlivým bunkám celého tela. Oxid uhličitý je transportovaný presne opačne. Z tkanív sa tak dostáva do krvi, opäť viazaný na hemoglobín, cez pľúcne mechúriky do dýchacích ciest a odtiaľ sa vydýcha do atmosféry.
Naučte sa správne dýchať!
Aj keď človek má za prirodzených podmienok dostatok kyslíka, faktom je, že mnoho ľudí dýcha nesprávne a plytko a tým trpia akútnym nedostatkom kyslíka. Taktiež s pribúdajúcim vekom klesá vitalita pľúc, v osemdesiatke je kapacita pľúc asi len polovičná. Čím je menej mozog okysličovaný, tým menej sa regenerujú a odumierajú. Preto čerstvý kyslík je to správnou výživou pre bunky.
Optimálne dýchanie je zabezpečené bránicou, ktorá zabezpečuje prirodzené pohyby hrudného koša a svalstva – hrudný kôš sa dvíha a klesá. Je zaujímavé, že novorodenci majú toto brušné dýchanie „nastavené“ automaticky. U človeka sa tento jav dostaví najmä pri uvoľnení, meditáciách a relaxácii. Pri brušnom dýchaní sa do tela dostane viac kyslíka, zlepší sa kapacita pľúc a zlepší sa aj držanie tela. A ako viete, že dýchate správne? Pri nádychoch vdychujte vzduch hlboko do brucha – čo je podstatne nižšie ako samotné pľúca – a aj energia z dýchania vychádza z tejto hĺbky. Čím častejšie relaxujete, tým lepší bude efekt takéhoto dýchania. Telo sa prirodzene nastaví do stavu harmónie žitia a samoliečenia.