Autizmus alebo porucha autistického spektra je vývojové ochorenie, ktoré sa prejaví už v detstve (vo veku okolo 2 – 3 rokov, niekedy aj skôr). Neexistuje jeden autizmus, porúch autistického spektra je množstvo a symptómy sa líšia od človeka k človeku. V závislosti od symptómov môžu ľudia s autizmom potrebovať každodennú pomoc v živote a niektorí môžu viesť nezávislý život.
Autizmus nie je choroba a nedá sa ani vyliečiť. Je to skupina stavov súvisiacich s vývojom mozgu. Vymenovať príznaky autizmu by bolo na dlhšie ale všeobecne ide o poruchu, ktorá sa prejavuje v sociálnej, behaviorálnej a aj komunikačnej oblasti. Podľa WHO trpí nejakou formou autizmu 1 dieťa zo 100. Aj keď sa v súčasnosti autizmus často spomína stále zostáva nepochopený a je opradený mnohými mýtmi a polopravdami. Aké je pravda o autizme či poruche autistického spektra?
Fakty a mýty
Autizmus je relatívne nové ochorenie
Porucha autistického spektra bola prvý krát opísaná nedávno, v roku 1943 psychiatrom Leom Kranerom. Prvý opis dieťaťa, ktoré malo autizmus sa ale objavil už v roku 1799.
Autizmus je duševná porucha
Nie. Autizmus je neurologická porucha. Ľudia s poruchou autistického spektra majú abnormality v štruktúre mozgu a aj nerovnováhu neurotransmiterov. Faktom je, že ľudia s vývojovými poruchami majú dvakrát častejšie aj duševnú chorobu. Nie je to ale pravidlom. Nie každý, kto má vývojovú poruchu bude aj duševne chorý.
S autizmom sa často spájajú aj poruchy učenia (dyslexia, dyskalkúlia,…)
Za vznik autizmu môžu rodičia – zlá výchova, chladní rodičia,…
V 50. rokoch sa predpokladalo, že autizmus je spôsobený zlou, odmietavou, citovo chladnou výchovou. Medicína sa ale v tomto mýlila a dnes sa s istotou vie, že porucha autistického spektra nemá nič spoločné s výchovou.
Každý autista má rovnaké symptómy
Nie. Aj keď je pár spoločných symptómov ich závažnosť sa môže líšiť. Abnormality pri vývoji mozgu, ktoré môžu za autizmus môžu byť dôvodom množstva rozličných symptómov. Dá sa povedať, že neexistujú dvaja autisti s rovnakými príznakmi. Ak má napríklad autista problém s rečou môže mať len problémy so sociálnou komunikáciou ale aj so zlým chápaním či nekomunikovaním. V tomto rozmedzí je množstvo stupňov, ktorými sa môže autizmus prejaviť.
Vakcíny/povinné očkovanie spôsobujú autizmus
Nie. Na túto tému boli a ešte stále sú horlivé diskusie medzi verejnosťou a lekármi, ale aj napriek množstvu štúdií a testov sa nič také nepotvrdilo. Doteraz neexistujú žiadne dôkazy o tom, že autizmus je spôsobený očkovaním. Človek sa ako autista narodí, ide o vývojové ochorenie mozgu nie získané. Pravdou je, že autizmus sa najčastejšie diagnostikuje okolo 2 až 3 roka dieťaťa a práve v tomto období absolvujú deti aj povinné očkovania. Očkovanie ale autizmus nespôsobuje.
Chlapci majú autizmus častejšie než dievčatá
Toto je pravda. Autizmus je 3 až 4 krát častejšie diagnostikovaný chlapcom než dievčatám. Dôvod nie je doteraz známy.
Porucha autistického spektra je dedičná
Genetika zohráva úlohu v množstve chorôb a aj v autizme. Ak bol autizmus diagnostikovaný vo vašej blízkej rodine je pravdepodobnejšie, že aj vaše dieťa bude autistom. Pri autizme sa riziko zvyšuje aj v prípade, že ním trpia vzdialenejší príbuzný ako je strýko alebo sesternica.
Autizmus je častejšie diagnostikovaný aj u detí, ktoré majú starších otcov a matky. Pozor, platí to len pre prvorodičov. Riziko diagnostikovania autizmu u ďalšieho dieťaťa je oveľa nižšie.
Predpokladá sa, že za poruchou autistického spektra môžu byť aj enviromentálne faktory.
Ľudia s autizmom majú neobyčajný talent alebo nadpriemerné znalosti
Odhady hovoria, že asi len 10% ľudí s autizmom má nadpriemerné schopnosti či talent na hudbu, umenie, matematiku, pamäť,… Väčšina autistov ale môže vynikať v oblastiach, ktoré súvisia s ich záujmami alebo obsesiami.
Autisti sa hodia len na prácu kde sa opakujú úlohy
Nie, neexistuje žiadny špecifický typ práce pre ľudí s autizmom. Kým niektorému môže opakujúca sa práca vyhovovať niekomu nie. Autisti majú množstvo silných stránok, zručností a schopností, ktoré môžu uplatniť v pracovnom svete. Faktom ale je, že ich slabé sociálne zručnosti sú dôvodom prečo sa na pracovných pohovoroch či na pracovisku nedokážu presadiť.
Deti s autizmom nenadväzujú priateľstvá/vzťahy
Deti ale aj dospelí ľudia s autizmom môžu mať problém so sociálnymi vzťahmi ale môžu ich nadviazať, môžu sa skamarátiť, zamilovať a dokonca aj vychovávať deti. Deti s autizmom sa chcú priateliť je ale pre ne ťažké orientovať sa v sociálnych vzťahoch a porozumieť sociálnym podnetom. Naviazanie priateľstiev je pre ne ťažšie, ale nie nemožné.
Ľudia s poruchou autistického spektra sa môžu aj zamilovať a prejavovať náklonnosť. Ich prejav náklonnosti či citov sa ale môže líšiť od bežných prejavov. Ak pochopíte a prijmete tieto odlišnosti zistíte, že aj ľudia s autizmom sú schopní prejavovať city, empatiu, náklonnosť, nadväzovať priateľstvá a vzťahy.
Autisti nie sú schopní nadviazať očný kontakt
Ak sa cítia uvoľnene, bezpečne a sebaisto, ak majú svoje pohodlie môžu sa vám pozrieť spontánne do očí. Nikdy ich ale nenúťte pozerať sa do očí, musia to chcieť oni.
Ľudia s poruchou autistického spektra sú násilní a predstavujú nebezpečenstvo pre ostatných
Nie. Autisti sa nezvyknú správať násilne ani agresívne. Ak sa tak začnú správať ide o veľmi zriedkavý stav, ktorý je často zapríčinený emocionálnym stresom. K tomuto dochádza naozaj zriedka, keďže ľudia s autizmom dajú prednosť radšej sociálnej izolácii než konfliktom.
Z autizmu sa dá vyrásť
Nie, nedá. Porucha autistického spektra je vývojová porucha na celý život. Pravdou ale je, že ak dieťa dostáva vo výchove správnu pomoc a podnety môže dôjsť k zmiernenie niektorých symptómov autizmu.
ZDROJ
neuraxpharm.com/sk/poruchy/autizmus
kennedykrieger.org/stories/myths-facts-about-autism-spectrum-disorder
autism.org.sg/living-with-autism/myths-and-facts-of-autism
Obrázky: Pixabay.com, Freepik.com