Imunitný systém, alebo aj imunita je odolnosť živého organizmu voči patogénom. Je to najkomplexnejší systém v našom tele a zameriava sa len na obranu organizmu. Imunitný systém tvoria tkanivá, bielkoviny a bunky, ktoré chránia organizmus pred baktériami, vírusmi, toxínmi, jedmi a množstvom ďalších patogénov, ktoré by nám mohli ublížiť. Je to sieť s množstvom funkcií a vlastností, ktoré doteraz nie sú presne známe. Imunita nás má stále s čím prekvapovať.
Zaujímavé fakty o imunitnom systéme
Máme dva typy imunity, ktoré spolupracujú.
- Vrodená imunita – rodíme sa s ňou a nazýva sa aj nešpecifická. Ide v podstate o prvú obrannú líniu. Do vrodenej imunity patria okrem buniek (NK bunky, neutrofily, bazofily,..) imunitného systému aj koža a sliznice.
- Adaptívna imunita – známa aj ako získaná imunita. Táto imunita sa vyvíja počas života. Keď je vystavená patogénu naučí sa ako proti nemu bojovať. Keď sa stretne z patogénom znova vie hneď ako ho zničiť. Tento typ imunity tvoria len dva typy buniek a to B lymfocyty a T lymfocyty. Každá z týchto buniek má ďalšie podskupiny, z ktorých každá má na starosti niečo iné.
- Pasívna imunita – ide o imunitu, ktorú získame očkovaním. Náš organizmus s patogénom, ktorý spôsobuje ochorenie nemusí prísť do styku ale očkovaním získame voči nemu imunitu. Táto imunita nemá dlhú trvácnosť, na rozdiel od získanej.
Fungovanie imunitného systému je zložité a doteraz sa nevie o ňom úplne všetko. Napriek tomu sa podarilo zistiť pár zaujímavostí
Imunita si pamätá
Váš imunitný systém si pamätá každý patogén, s ktorým prišiel do kontaktu. Pri styku s patogénom vytvára rôzne protilátky a ktoré zaberú a zničia ho si zapamätá. Vytvorí pamäťové B lymfocyty, ktoré sa aktivujú keď natrafia na patogén, proti ktorému boli vytvorené. Výhodou B lymfocytou je, že sa môžu rozmnožiť a tak máte v organizme vždy dostatok protilátok proti chorobe, ktorú ste už raz prekonali. Ďalšou výhodou imunitnej pamäti je fakt, že dokáže zničiť patogén ešte skôr ako sa stihne v tele rozmnožiť a napáchať škody.
Horúčka je dobrá
Horúčku, alebo zvýšenie teploty spôsobuje imunitný systém a je znakom toho, že vaša imunita funguje. Prečo ju spôsobuje? Dôvod je jednoduchý, vo vyššej teplote väčšina patogénov neprežije alebo strácajú schopnosť množiť sa. Jediným problémom je, že imunitný systém môže telesnú teplotu zvýšiť až tak vysoko, že to predstavuje riziko pre organizmus ako taký. Pri vysokých teplotách (40°C a viac) je už ohrozený život. Je tu veľké riziko, že sa vaše orgány „uvaria“. Teplota do 38°C sa neznižuje liekmi. Ak je telesná teplota vyššia určite siahnite po liekoch na zníženie horúčky.
To isté platí aj pre zápaly. Poškodená bunka vypustí histamín, ktorý spôsobí dilatáciu bunkovej steny. Bunka sa zväčší, dochádza k začervenaniu a opuchu, Týmto spôsobom dostáva imunitný systém signály, kde sa patogén nachádza a kde treba zaútočiť.
Imunitný systém je všade
Imunita nemá jedno centrum tak ako napríklad nervový systém má centrum v mozgu. Imunitný systém je tvorený bunkami, ktoré sa tvoria v kostnej dreni, slezine, mandliach,… Bunky imunity sú ale všade a hneď ako niekde v tele nájdu patogén zaútočia naň. Zároveň vydávajú signály, ktoré prilákajú ďalšie bunky imunity.
Bunky imunitného systému rozpoznajú vlastné bunka a patogény
Imunita má schopnosť rozpoznať vlastné bunky od buniek, ktoré do tela nepatria. Ide hlavne o T lymfocyty, ktoré môžu imunitnú reakciu spustiť a aj zastaviť. Hneď ako sa T lymfocyty vytvoria prechádzajú v organizme dvojitou kontrolou. Prvou kontrolou prejdú len tie, ktoré rozpoznajú telu vlastné bunky. Druhou kontrolou prejdú len tie, ktoré na vlastné bunky nezaútočia. T lymfocyty, ktoré kontrolami úspešne neprešli sa zničia.
Aj keď ide o naozaj správny mechanizmus môže spôsobiť problémy pri transplantácii. Ak by ste dostali obličku od iného človeka, bez toho aby lekári skontrolovali jeho biokompatibilitu váš imunitný systém by ju rozpoznal ako niečo cudzie a zaútočil by na ňu. Preto ľudia, ktorí podstúpili transplantáciu užívajú imunosupresíva (lieky potláčajúce imunitu).
Pokiaľ imunitné bunky nedokážu rozpoznať vlastné bunky dochádza k rozvoju autoimunitných ochorení (SLE, reumatoidná artritída, cukrovka,…). V tomto prípade útočí imunitný systém na bunky telu vlastné. Prečo k tomu dochádza sa presne nevie.
Fakty a mýty
Sezónne alergie sú znakom oslabenej imunity
Nie, opak je pravdou. Alergickú reakciu spúšťa imunitný systém. Problém je v tom, že inak neškodný patogén (peľ, srsť zvierat, pleseň,…) vníma imunita ako niečo nebezpečné a snaží sa to z organizmu dostať preč.
Moja imunita je silná, nemôžem ochorieť
Ochorieť môžete kedykoľvek a je jedno akú silnú a dobrú imunitu máte. Patogény sa môžu dostať cez kožu a sliznice do organizmu. Vaša vrodená imunita nemusí stačiť na zabitie patogénu a následne nastupuje do boja adaptívna imunita.
Napriek silnej a dobrej imunite je riziko že ochoriete vyššie ak ste v strese, v kontakte s chorými ľuďmi alebo ak zjete kontaminované jedlo.
Spánok imunitný systém neovplyvňuje
Dobrý a kvalitný spánok je dôležitý nie len pre oddych a regeneráciu tela ale aj pre imunitný systém. Podporuje tvorbu imunitných buniek a je dôležitý aj pre tvorbu imunitnej pamäte. Zdá sa, že spánok a imunita sú prepojené a môžu sa navzájom podporovať. Dobrý spánok zlepšuje imunitu a dobrá imunita prispieva k dobrému spánku.
Smiech je najlepší liek
Áno, smiech podporuje tvorbu dopamínu a zmierňuje stres. Pred ochorením vás smiech síce neochráni ale pomáha udržiavať imunitný systém v dobrej kondičke.
Baktérie sú zlé
Áno aj nie, záleží to na tom aké baktérie myslíte. Črevný mikrobióm tvoria milióny baktérií, bez ktorých by sme neboli schopní stráviť všetky živiny. Aj keď ide o baktérie náš imunitný systém ich toleruje a neútočí na ne. Baktérie, ktoré sú ale okolo nás môžu byť príčinou rôznych chorôb ak sa dostanú do organizmu.
Imunitný systém sa dokáže prispôsobiť, učí sa a pamätá si. Aj vďaka tomu neochorieme na jednu chorobu viackrát. Najlepším príkladom sú osýpky. Ak ste ich prekonali v detstve už ich viac nedostanete. Imunita vie ako proti patogénu, ktorý ich spôsobil bojovať a zničí ho skôr ako sa stihne v tele rozmnožiť.
Prekonal som chrípku, už ju viac nedostanem
Ak ste prekonali chrípku vaša imunita sa naučila a pamätá si ako proti vírusu bojovať. Pokiaľ sa ním nakazíte znova, ochorenie u vás neprepukne. Problém s vírusom chrípky je ale v tom, že často a rýchlo mutuje. Každý rok je vírus chrípky zmenený. Aj tá najmenšia zmena vo víruse je novou výzvou pre imunitný systém, ktorý ho berie ako nový typ vírusu. Aj to je dôvod, prečo môžete chrípku každý rok dostať.
Ak sa dáte očkovať proti chrípke získate imunitu len proti konkrétnemu vírusu. Ak vírus zmutuje ide o iný typ a je potrebné sa očkovať znova alebo riskovať ochorenie.
Imunita je rovnaká po celý život
Nie. Imunitný systém s pribúdajúcim vekom starne a spomaľuje sa. Postupne klesá produkcia T a B lymfocytov. Starší ľudia sú náchylnejší na infekcie a aj proces zotavovania je u nich dlhší. Vplyv na imunitu má aj spôsob života. Málo pohybu, stres či nevyvážená strava s nedostatkom vitamínov imunitu znižujú.
Imunita nás chráni pred rakovinou
Áno, toto je pravda. Imunitné bunky nájdu a zničia nie len patogény ale aj bunky, ktoré sú poškodené, zmutovali alebo zomreli. Výskumy na myšiach dokázali, že ak v imunitnom systéme chýbajú kľúčové časti vyvinie sa viac nádorov než u myší so zdravým imunitným systémom. Pri vzniku rakoviny sú často príčinou rakovinové bunky, ktoré sa dokážu vyhnúť imunitnému systému.
healthylife.com.au/learn/interesting-facts-about-the-immune-system
emergenc.com/newsroom/fun-facts-about-the-immune-system/
truebasics.com/blog/myths-and-facts-about-immunity/
healthline.com/health/cold-flu/fun-facts#Stress-damages-your-immune-system
Obrázky: pixabay.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.