Krv alebo aj elixír života je tekutina, bez ktorej by sme neboli. Aj napriek snahe lekárov a vedcov z celého sveta stále neexistuje spôsob ako vyrobiť umelú krv. Na svete je okolo 8 miliárd ľudí, každému z nich prúdi v žilách krv a aj napriek tomu je jej v zdravotníctve nedostatok.
Bez krvi by sme neprežili. Práve táto tekutina rozvádza a zásobuje náš organizmus kyslíkom, živinami, hojí rany, hreje nás, chráni pred infekciami,… Aj keď sa zdá, že o krvi vieme všetko stále sa nájde pár mýtov, s ktorými sa môžete stretnúť na internete. Ako to teda s krvou naozaj je?
Fakty a mýty – krv
Krv je hustejšia ako voda
Áno, toto je úplná pravda. Krv je zo 45% tvorená pevnými časticami a bunkami (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, trombocyty, …). Zvyšných 55% tvorí plazma, v ktorej pevné častice plávajú.
Existujú ľudia s modrou krvou
Nie, neexistujú. Pojem „modrá krv“ sa udomácnil pre ľudí vyššej vrstvy. Prečo? Šľachtici nepracovali na poliach a teda sa neopálili. Dámy aj keď išli von nosili so sebou slnečníky ako ochranu pred slnkom. Cez ich bledú pokožku presvitali žili modrej farby. Predpokladá sa, že práve z toho vzniklo slovné spojenie „modrá krv“. Ľudia s modrou krvou ale neexistujú. Každý človek má krv červenú.
Modrú krv ale môžete nájsť u zvierat. Majú ju napríklad niektoré pavúky, kraby a mäkkýše (napríklad chobotnice). Fialovú krv majú niektoré červy a existuje aj typ jašterice (žije na Novej Guinei), ktorá má limetkovo zelenú krv.
Prečo je krv červená
Krv má svoju typickú červenú farbu vďaka červeným krvinkám. Červené krvinky obsahujú hemoglobín, ktorý obsahuje železo. Železo naviaže kyslík čím vznikne reakcia, ktorej výsledkom je červená farba. Samozrejme že výsledkom je prenos kyslíka do všetkých tkanív v organizme a červená farba je len výsledkom spojenia týchto dvoch prvkov.
Modrá farba krvi u pavúkov alebo krabov vzniká trochu inak. Miesto železa sa u nich viaže kyslík na ióny medi. Zelenkavá krv jašterice je spôsobená jej žlčovým pigmentom, ktorý je pre ľudí toxický.
Krvnú skupinu si môžem zmeniť
Nie. Nemôžete. Krvná skupina sa dedí po rodičoch a zmeniť ju nedokáže nik na svete. Poznáme 4 hlavné krvné skupiny A, B, AB a 0. Tieto skupiny sa ďalek delia v závislosti od Rh faktoru na A Rh+, A Rh-, B Rh+, B Rh-, AB Rh+, AB Rh-, O Rh+, 0 Rh-.
Rôzne krvné skupiny majú aj zvieratá. Psy majú dokonca 12 krvných skupín.
Existuje aj zlatá krv
Áno, zlatá krv existuje ale ide zas len o slovné pomenovanie pre vzácnu krvnú skupinu červenej farby. Oproti vyššie spomínaným krvným skupinám existuje aj druh krvi, ktorý nemá charakteristiky Rh systému a označuje sa ako Rh – null (Rh nula). Túto krvnú skupinu má na celom svete asi 50 ľudí. Pomenovanie „zlatá krv“ získala preto lebo je taká zriedkavá a ľudia, ktorí ju majú sú v oveľa väčšom nebezpečenstve ako ostatní. Ak by potrebovali transfúziu môžu prijať len svoju krvnú skupinu.
Krvné skupiny predurčujú akými chorobami budem trpieť
Nie. To akými chorobami budete trpieť, alebo či sa chrípkou infikujete alebo nie nezáleží od krvnej skupiny ale od vášho imunitného systému, kondície, veku, zdravotného stavu a aj zdravia vašich rodičov (sú choroby, ktoré môžete „zdediť“ po rodičoch alebo blízkych rodinných príslušníkov).
Fakty a mýty – pupočníková krv
Pupočníková krv je v súčasnosti často skloňovaná. Budúce mamičky istotne rozmýšľajú či si dajú pupočníkovú krv odobrať a uskladniť alebo nie. Ohľadom pupočníkovej krvi, jej odberom a uskladnením sa môžete na internete stretnúť s množstvom mýtov, ktoré vás môžu od tohto úkonu odradiť.
Odber pupočníkovej krvi je nebezpečný pre dieťa a/alebo matku
Nie, nie je. K odberu pupočníkovej krvi sa pristupuje až po bezpečnom pôrode, keď je dieťa aj matka mimo ohrozenia zdravia alebo života. Odoberá sa až po prestrihnutí pupočníka, takže sa nemusíte obávať, že dieťa bude mať menej krvi.
Uskladnená pupočníková krv sa dá použiť na liečbu kohokoľvek z rodiny
Nie. Pupočníková krv obsahuje obrovské množstvo kmeňových buniek s HLA (Human Leucocyte Antigen), ktoré sa musia zhodovať s HLA pacienta. V závislosti od zhody je možné použiť pupočníkovú krv aj na liečbu súrodencov alebo rodičov ale šanca na zhodu je naozaj malá. Súrodenci, ktorý majú rovnakých biologických rodičov majú šancu na dokonalú zhodu len 25%. Na čiastočnú zhodu je šanca až 50%.
Skladovanie pupočníkovej krvi nie je potrebné, keďže kmeňové bunky sa dajú získať aj z iných zdrojov – napríklad z kostnej drene.
Áno, kmeňové bunky, pre ktoré sa odporúča uskladniť pupočníkovú krv sa dajú získať aj z kostnej drene alebo krvi. Problém je, že kmeňové bunky, ktoré sa získajú z týchto zdrojov už boli vystavené vplyvu vírusov a baktérií, sú poznačené vašim životným štýlom,… Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi nie sú týmito faktormi poznačené.
Ďalším plusom pupočníkovej krvi je fakt, že ju máte v prípade potreby hneď. Ak sa spoliehate na darcu, ktorý by vám kmeňové bunky daroval môže trvať istý čas kým ich dostanete. Je potrebné darcu nájsť, otestovať a bunky odobrať.
Liečba pupočníkovou krvou je len v štádiu experimentu
Nie. V súčasnosti sa krv z pupočníka používa na liečbu viac ako 80 typov chorôb medzi ktoré patria rôzne druhy rakoviny, dedičné ochorenia, problémy s kostnou dreňou či autoimunitné ochorenia.
Pupočníkovú krv je možné skladovať len pár rokov
Teoreticky: ak je pupočníková krv správne skladovaná môže byť užitočná po celý život človeka, ktorému bola pri pôrode odobratá. Pravdou ale je, že banky, ktoré uskladňujú pupočníkovú krv tu nie sú tak dlho takže sa to so 100% istotou nedá povedať. Faktom ale je, že sa pupočníková krv sa vo svete úspešne používa na liečbu aj po 20 rokoch skladovania.
Stačí ak sa rozhodnem uskladniť pupočníkovú krv pri jednom pôrode. Nemusím ju skladovať pri narodení druhého dieťaťa
Najväčšia biokompatibilita kmeňových buniek v pupočníkovej krvi je s dieťaťom, ktorému patria. Je len 25% šanca, že by ste ju mohli použiť aj na liečbu druhého dieťaťa. Ak ste už investovali do uskladnenie krvi pre jedno dieťa je dobré investovať aj do uskladnenia krvi pre druhé dieťa. Nikdy neviete či a kedy ju bude potrebovať.
Stačí ak sa rozhodnem pre uskladnenie pupočníkovej krvi, nemusím uskladniť aj tkanivo pupočníka alebo placentu
Je len na vás pre čo sa rozhodnete. Ak sa rozhodnete pre odber pupočníkovej krvi môže to vášmu dieťaťu zachrániť život raz. Ak sa rozhodnete aj pre odber a uskladnenie tkaniva pupočníka alebo placenty vytvoríte tým viac rezerv kmeňových buniek, ktoré môžu byť použité pre liečbu dieťaťa viackrát.
ZDROJ
summahealth.org/flourish/entries/2022/09/8-common-myths-about-blood-donation-debunked
stemcord.com/5-common-myths-about-cord-blood-banking
sanitas.com/en/magazine/be-active/myths-and-facts-about-blood.html
Obrázky: Pixabay
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.