Ľudské telo je zložitý a fascinujúci organizmus, v ktorom sa každú minútu dejú milióny procesov. Vďaka nim a ich vzájomnej spolupráci sme nažive. Naša koža sa dokáže sama regenerovať, vďaka jazyku poznáme chuť sladkého vianočného pečiva či pikantnej salsy, naše oči rozoznávajú obrovské množstvo farieb, … takto by sme mohli pokračovať veľmi dlho.
Bunky, bunky a zas len bunky
Ľudské telo sa skladá z tkanív a orgánov, ktoré sú tvorené bunkami. Ak sa niečo stane s bunkami, prejaví sa to na tkanive a následne na našom zdraví. Ľudský organizmus je tvorený biliónmi buniek, každá z nich má svoju dôležitú funkciu a na každej jednej zálež.
Podľa štúdie z roku 2016 sa v našom organizme nachádza približne 30 biliónov buniek (30 000 000 000 000). Ide o hrubý odhad keďže ich počet sa môže líšiť v závislosti od viacerých ďalších faktorov ako vek, výška, hmotnosť,… Odhaduje sa ale, že bakteriálnych buniek obsahuje ľudské telo o niečo viac – 38 biliónov. Spolu tak máme cca 68 biliónov buniek.
Typy buniek
Aj keď sa počet buniek počíta na bilióny celkovo máme v tele len 200 typov buniek, čo je tiež dosť (červené krvinky, leukocyty, neuróny, tukové, kožné bunky,…) Každý typ bunky má špecifickú funkciu, preto sa od seba môžu líšiť veľkosťou, tvarom, funkciou či počtom organel.
Napríklad bunky srdcového svalu majú viac mitochondrií (organely v bunkách, ktoré získavajú energiu pre bunku), keďže srdce potrebuje veľa energie. Mozgové bunky sú zas dlhšie, vďaka čomu môžu prenášať signály efektívne a rýchlo.
Krvinky – najpočetnejšia skupina buniek
Pod pojmom krvinky sa ukrývajú až tri typy buniek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Najviac máme červených krviniek, ktoré tvoria viac ako 80% všetkých buniek. Celkovo tak v ľudskom organizme je cca 25 biliónov červených krviniek. Počet krvných doštičiek je okolo 147 miliónov a bielych krviniek je najmenej – 45 miliónov.
Ženy majú menej červených krviniek než muži. Ľudia, ktorí žijú vo vyšších nadmorských výškach majú viac červených krviniek než ostatní ľudia.
Mozog – výkonnejší ako akýkoľvek počítač na svete
V mozgu máme približne 171 miliárd buniek. Cca 86 miliárd je neurónov a zvyšok (85 miliárd) tvoria gilové bunky, ktoré podporujú neuróny.
Každý neurón vytvára stovky až tisíce spojení (synapsií) s ďalšími neurónmi. Tieto spojenia sa môžu meniť (vplyvom učenia, skúseností,…) čím sa mení aj náš mozog.
Nič nie je rýchlejšie ako myšlienka – čo myslíte, aká je rýchlosť myslenia alebo skôr prenosu signálov v neurónoch? Signály v neurónoch sa môžu pohybovať rýchlosťou vyššou než 400 km/h.
Náš mozog vyniká hyperefektivitou. Mozog dokáže vyprodukovať viac ako 20 wattov energie. Počítač, ktorý by simuloval bilióny spojení medzi neurónmi v reálnom čase by na to spotreboval 12 gigawattov, čo je 600 miliónov krát viac.
Koľko buniek denne vznikne
V ľudskom tele bunky odumierajú a aj sa tvoria nové. Koľko buniek každý deň vznikne sa nedá presne zistiť. Životnosť každého typu bunky sa líši. Vedci sa preto zamerali na najpočetnejšiu skupinu buniek, červené krvinky. Životnosť červenených krviniek je okolo 120 dní. Aby sa ich počet udržal na potrebnej hladine denne ich organizmus vytvorí od 173 do 259 miliárd (2 až 3 milióny každú sekundu).
Koľko buniek denne umrie
Ani tu vám nepovieme presné číslo. Zdravý organizmus je ale schopný udržať rovnováhu medzi odumretými a vytvorenými bunkami. Koľko ich odumrie toľko sa aj vytvorí.
Každá bunka má inú životnosť. Červené krvinky majú životnosť 120 dní, biele len 13 dní. Bunky pečene môžu žít až 18 mesiacov. Viete, ktoré bunky v ľudskom tele žijú najdlhšie? Bunky v mozgu žijú tak dlho ako človek, tie neodumierajú (okrem prípadov úrazov, poranení mozgu).
Bunky pokožky sú na tom podobne. Ich životnosť je asi mesiac. Každú hodinu odumrie asi 35 tisíc kožných buniek, čo je za 24 hodín takmer milión. Za rok to je cca 3,6 kg.
Srdcovo-cievny systém – prvý systém, ktorý funguje v embryu
Keby ste pospájali všetky cievy v tele mali by dĺžku až cca 100 000 km. Dvakrát by ste nimi obmotali Zem na rovníku. Zdá sa vám, že je to na jedno ľudské telo veľa? Krvné cievy môžu byť aj veľmi tenké. Najmenšie majú len 5 mikrometrov a sú tenšie ako vlas (vlas – 17 mikrometrov)
Srdcovo-cievny systém je aj prvý systém, ktorý funguje v embryu. Začína sa vyvíjať už 15 dní po počatí a na konci tretieho týždňa už v embryu prúdi krv.
Každý deň vyprodukuje srdce toľko energie koľko by potreboval kamión na prejdenie 32 km vzdialenosti.
Zrak ako jastrab
No ako dobre vidí jastrab sa tu nedozviete. Podľa výskumov ale ľudské oko dokáže zaznamenať plameň sviečky vo vzdialenosti 2,76 km.
Kosti – koľko kostí máme
Presne 206 kostí má v tele každý dospelý človek. Pravdou ale je, že keď sme sa narodili mali sme ich až 300. Počas dospievania sa niektoré kosti spájajú.
- Najdlhšia kosť v tele je stehenná kosť
- Najmenšiu kosť máme v strednom uchu – strmienok. Je jednou zo sluchových kostí a má veľkosť 2 až 3 mm.
Na malých veciach naozaj záleží. Vedeli ste, že malíčku vďačíme za silu, ktorú máme v rukách? Bez neho by sme stratili až polovicu sily.
ZDROJ
healthline.com/health/number-of-cells-in-body#blood-cellsh
fi.edu/heart/blood-vesselshttps://selecthealth.org/blog/2020/02/15-interesting-facts-about-the-human-body
realbuzz.com/articles-interests/health/article/10-surprising-health-facts/
Obrázky: pixabay.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.