Kto sa už stretol s pojmami ako scintigrafia alebo gamagrafia isto vie, že sa jedná o jednu a tú istú vyšetrovaciu metódu patriacu pod oblasť nukleárnej medicíny. Aký je princíp tejto vyšetrovacej medicínskej metódy, čo dokáže scintigrafia odhaliť a ako samotné vyšetrenie prebieha? O tom sa viac dozviete v našom článku.
Čo je scintigrafia?
Nukleárna medicína je vedný odbor, ktorý pri diagnostike ochorení využíva rádioaktívne žiariče. Tie sa vo forme upravených rádiofarmák vnútrožilovým podaním alebo vdychovaním dostávajú do štruktúr tela a prenikajú do tkanív a buniek.
Rádiofarmakum sa po uplynutí istej doby rozmiestni po tele a pomocou moderných medicínskych prístrojov a technológii sa sledujú odchýlky od bežného rozmiestnenia – lekári lokalizujú miesta s väčším žiarením alebo naopak s minimálnym žiarením. Takýmto spôsobom dokážu diagnostikovať rôzne ochorenia vyšetrovaného orgánu a potvrdiť lokalizáciu miesta, v ktorom došlo k zmenám a ktoré môžu byť príčinou zdravotných ťažkostí.
Scintigrafia je nebolestivé a relatívne bezpečné vyšetrenie. Po podaní rádiofarmaka začne telo vyžarovať gama lúče, ktoré detekuje scintilačný detektor. Gamagrafia je starší názov pre súčasne zaužívanú scintigrafiu. Princíp a postupy sú teda rovnaké. Množstvo žiarenia, ktorému je telo pacienta vystavené, sa prirovnáva röntgenovému vyšetreniu, s tým rozdielom, že v prípade scintigrafie, rádioaktívne žiarenie vysiela telo pacienta a detektor je neškodný. Pri röntgene je rádioaktívnym žiaričom samotné zariadenie.
Využitie scintigrafie
Najčastejšie sa scintigrafia využíva pri onkologických ochoreniach, ochoreniach pľúc, srdca, skeletu, kostí, mozgu a obličiek:
- scintigrafia kostí/skeletu – zisťovanie zápalových ložísk, nádorových procesov a kostných metastáz, postihnutie kĺbových štruktúr pri reume a artróze, zmeny v kostiach po traumách a úrazoch
- scintigrafia pľúc – sledovanie prietoku krvi v pľúcach, vzdušnosti, diagnostika pľúcnej embólie
- scintigrafia myokardu (srdca) – lokalizovanie miest s nedostatkom kyslíka (ischémia), poinfarktové zjazvenie tkaniva, diagnostika bolestí na hrudníku, určenie rizika koronárnej príhody
- scintigrafia obličiek – posúdenie a monitorovanie funkcie obličiek, poruchy odtoku
- scintigrafia mozgu – diagnostika Parkinsonovej choroby
Príprava na vyšetrenie
Príprava na vyšetrenie nebýva náročná ani obmedzujúca. Dôležité je dostaviť v presnom čase aj dátume, na aký bol pacient objednaný a doniesť so sebou všetku potrebnú zdravotnú dokumentáciu a odporúčania. V ambulancii nukleárnej medicíny potom bude dôkladne informovaný o všetkých krokoch. Následne je pacientovi vnútrožilovo podaná injekcia s malým množstvom rádioaktívnej látky. Pri ventilačnej scintigrafii pľúc sa vdychuje malé množstvo rádioaktívneho plynu. Odporúča sa zvýšiť príjem tekutín.
Priebeh vyšetrenia
Dĺžka a priebeh samotného scintigrafického vyšetrenia sa rôzni. Pri dynamickej scintigrafii sa rozloženie rádiofarmaka zaznamenáva istú dobu priamo po podaní. Vytvára sa záznam podobný filmu a lekár dokáže diagnostikovať zmeny v orgánoch v závislosti od rýchlosti prijímania rádioaktívnej látky bunkami.
Opakom je statická scintigrafia, ktorá jedným obrazovým záznamom zachytí rozloženie a množstvo rádiofarmaka v tkanive po istej uplynutej dobe. Snímok sa môže urobiť i opakovane v časovým rozstupoch, napr. po 20 minútach, po 2 hodinách, atď. Výhodou scintigrafie/gamagrafie je to, že s opakovanými snímkami (nahrávkami) sa množstvo žiarenia v tele pacienta nezvyšuje. V prípade nezrovnalostí tak dokážu lekári skúmať jednu oblasť viac krát, bez ohrozenia pacienta vysokou dávkou žiarenia.
Ak vás čaká scintigrafické vyšetrenie, prineste si so sebou jedlo i pitie, niektoré vyšetrenia sa vykonávajú dlhšiu dobu a oddelenie by ste nemali opúšťať.
Na čo netreba zabúdať?
Každá rádioaktívna látka má svoj polčas rozpadu a vyprchá istú dobu. Po odchode z vyšetrenia bude pacient rádioaktívne “vyžarovať” minimálne do druhého dňa a istým spôsobom je pre svoje okolie nebezpečný, najmä pre tehotné ženy a malé deti. Neodporúča sa blízky kontakt s touto ohrozenou skupinou ľudí, ani pobyt a spánok v jednej miestnosti.
Pred vyšetrením je v prípade žien dôležité informovať ošetrujúceho lekára o podozrení na prípadné tehotenstvo. Tehotné ženy sa týmto spôsobom vyšetrujú iba v krajnom prípade, ak by výsledok vyšetrenia prevýšil riziká spojené s ožiarením plodu. Dojčiace ženy by mali minimálne na 24 hodín prerušiť dojčenie a ožiarené mlieko odsávať.
Vo všeobecnosti je scintigrafická vyšetrovacia metóda z pohľadu pacienta známa jednoduchým, pokojným a bezbolestným priebehom bez alergických reakcií na podávanú rádioaktívnu látku. Keďže však zvyčajne diagnostikuje podozrenia na závažnejšie ochorenia, je dôležitá psychická príprava a podpora okolia.
Obrázok – zdroj: Wikimedia (Arturo1299)