Zranenia pri behu nie sú zriedkavé a môžu postihnúť ako rekreačných tak aj vrcholových športovcov. Vyvrtnutie členku asi napadne každého ale oveľa častejšie sú zranenia súvisiace s kĺbmi a prílišnou snahou dosiahnuť nový a nový cieľ....
Astma je chronické ochorenie, pre ktoré sú typické záchvaty sťaženého dýchania. Názov ochorenia pochádza z latinčiny (ástma – lapať po dychu), môžete ho ale poznať aj pod názvom záduch. Astma sa radí medzi...
Otvorené, neraz aj hnisajúce rany na nohách, ktoré sa nehoja - bércové vredy alebo odborne vredy predkolenia sa najčastejšie vyskytujú medzi kolenom a členkom. Majú rôznu veľkosť, tvar a farbu a ich hlavným znakom je...
Pod pojmom poruchy nálady si každý predstaví niečo iné. Niekto si predstavuje časté zmeny nálady, iný zas zlú náladu či smútok. Aj keď sú poruchy nálady (alebo zmeny nálady) pomerne bežné sú...
V súčasnosti čoraz viac detí nosí okuliare, či už pre korekciu zraku alebo ako ochranu očí. Tento trend môže byť alarmujúci, preto je dôležité pochopiť, prečo je to tak a akú úlohu...
Psychológia farieb je štúdia, ktorá sa zameriava na vplyv farieb na naše správanie a náladu. Ide o pomerne novú oblasť, ktorú podporuje množstvo vedeckých výskumov. Pochopenie súvislosti medzi farbami a náladou je stále len...
Opuncie patria medzi kaktusy známe širokej verejnosti predovšetkým vďaka svojmu typickému vzrastu, tvorenému plochými článkami vyrastajúcimi vo viacerých poschodiach nad sebou. Majú oválny či hruškovitý tvar, pripomínajúci figy. Farba prechádza od zelenej cez červenú až po žltú, rovnakú farbu má aj dužina. Ich povrch je pokrytý jemnými tŕňmi.
Je to vysoká, vzpriamená bylina s husto chĺpkatými kopijovitými listami. Kvitne v júni až júli so žiarivo žltými kvetmi, strapcovito uloženými. Dorastá do výšky 1 až 1,5 metrov. Bylina zdiaľky pripomína divozel. Pupalka je dvojročná rastlina, v prvom roku vyrastie najmä podzemok a listová ružica a v druhom roku už aj kvetná stonka.
Pretiahnuté duté plody papáje dorastajú do dĺžky až 80cm a a môžu vážiť až 9Kg , avšak vyvážajú sa len plody vážiace 400 - 1000 gramov. Veľkou dutinu uprostred obklopuje asi 5 centimetrov silná žiarivo žltá, hladká dužina, ktorá je sladká, výrazne vonia a svojou chuťou pripomína melón. V dutine papája obsahuje veľké množstvo čiernych zŕn, ktoré sú nepožívateľné pre svoju pálčivosť.
Trváca bylina vysoká 50-120 cm, z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Rastlinu je zrejmé rozoznať hlavne na základe vrúbkovaných okrajov listov. Množí sa iba vegetatívne. Kvitne od júna do júla.
Je to ovocie s hladkou a lesklou šupkou žltej farby, ktorá prechádza až do fialovej a má výrazne pruhy. Plod je vajcovito oválny, asi 12 cm dlhý a do 10 cm široký. Zrelé plody sú silno voňavé, šťavnaté a sladké. Pochádza z génového centra Južnej a strednej Ameriky a do Európy sa rozširuje buď priamo odtiaľ, alebo častejšie z Nového Zélandu, Talianska, Rakúska a Holandska.
Pitahaya je plod pralesných epifitických kaktusov. Vďaka svojmu tŕňovitému vajcovitému tvaru sa nazýva tiež dračie vajce. Vonkajší obal môže byť žltý alebo cyklámenovo-ružový. Mnohosemenná rôsolovitá dužina pripomína svojou štruktúrou kiwi. Pitahaya sa používa na výrobu vína, ako ochucovadlo nápojov a najmä džúsov.
Pýr plazivý je trváca, 40-100 cm vysoká tráva, vyrastajúca z plazivého, článkovaného podzemku, ktorý sa v zemi naširoko rozlieza a rozkonáruje. Steblá sú riedko porastené úzkymi, čiarkovitými, drsnými listami, ktoré vyrastajú z pošvových kolienok. Sú zakončené klasom, zloženým z dvoch radov päťkvetých kláskov, ktoré sú širšou plochou obrátené k ose (rozdiel od mätonohu).
Pomaranče pochádzajú pôvodne z južnej Číny a juhovýchodnej Ázie. Do Európy sa dostali až v 2. polovici 15. stor. Krištof Kolumbus zobral so sebou semená pomaranča na svoju druhú cestu v roku 1493 z Kanárskych ostrovov na Haiti. Odtiaľ sa rastlina rozšírila po celom Karibiku a začala sa po prvýkrát pestovať v roku 1518 v Mexiku a v roku 1565 na Floride.
