Slivky sa vyznačujú okrúhlym až oválnym plodom a mäkkou, veľmi šťavnatou dužinou. Plody sú silne osrienené a majú tupú kôstku. Slivka patrí mezi ovocie s najväčším počtom odrôd, je ich viac ako 2000. História sliviek siaha až do staroveku, jej korene sú v Prednej Ázii. Predpokladá sa, že ju do strednej Európy priviezli križiaci v 12. storočí z Ázie, avšak ich pravlasťou bol Kaukaz.

Trváca bylina s prízemnou ružicou obráteno vajcovitých listov a s priamou bezlistou stonkou - stvolom, vysokým 5-15 cm a zakončeným úborom kvetov. Žlté kvety terča sú obojpohlavné, biele alebo ružovkasté jazykovité kvety v lúči sú samičie. Kvitne od marca do októbra. Plody sú nažky bez chocholca. Je medonosná.

Je to plod rajčiakovca repového. Má vajcovitý tvar zhruba veľkosti vajíčka. Vnútri ma kašovitú konzistenciu a plno drobných tmavých semien. Praforma nie je známa a preto sa ani nevie, z ktorej oblasti Južnej Ameriky tamarillo pochádza. Keďže sa stromom najlepšie darí v stredných a vysokých polohách, predpokladá sa, že tamarillo pochádza z venezuelských Ánd na severe až po Argentínu na juhu.

Táto bylinka s trojpočetnými listami pripomínajúcimi lucernu vyrastá do výšky 0,1 až 0,5 metra. Kvietky sú malé, žltastobiele, dlhé 10 až 18 mm. Struky zobáčkovité, dlhé 15 cm, vzpriamene odstávajúce. Semená sú veľmi tvrdé, majú kosoštvorcovitý tvar a nepríjemný zápach (ako zápach capa). Chuť je horkastá.

Tamarindy sú strukovité plody, ktoré sú 20cm dlhé a 2 cm široké. Struky obsahujú 4-10 jadier obklopených červenohnedou až takmer čiernou dreňou. Dreň má silne sladkokyslú chuť a vysokú cukornatosť (až 35%). Pochádza z tropickej východnej Afriky. Pestuje se hlavne v Indii a v tropických oblastiach. Tamarind poznali starí Gréci a Egypťania už v 4. storočí p.n.l.

Trváca bylina s bezlistým, pritisnuto chlpatým stvolom vysokým 5- 60 cm. Listy zblížené do prízemnej ružice, kopijovité, s 3-7 žilami. Kvety drobné, usporiadané do guľatého alebo valcovitého klasu. Kvitne od mája do októbra. Polia, lúky, okraje lesov, nízke porasty drevín. V Stredomorí a juhozápadnej Ázii. Pestuje sa aj u nás.

Strom alebo ker s hnedočervenými konár­mi, ktoré sú často ovisnuté. Listy sú striedavé, lesklé a jemne pílkovité. Biele päťpočetné kvety rastú vo zväzočkoch na krátkych konárikoch. Plody sú tmavočer­vené kôstkovice. Višňa pochádza z Malej Ázie a pestuje sa oddávna po celej severnej pologuli. Aj u nás sa často sadí v mnohých odrodách pre pikantné ovocie a na krovitých stráňach mnohokrát splaňuje.

Slez lesný je trváca bylina s priamymi alebo len čiastočne vystúpavými rozkonárenými osami. Listy sú dlhostopkaté, okrúhle, hlboko dlaňovito pät laločnaté až sedem laločnaté, pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov a majú naspodku nepatrný kalištek, ďalej pätcípy kalich a pätlupienkovú, ružovú korunu.