Nie sú to vlastne pravé orechy. Ide o kôstkovice podobné gaštanom. Sú guľaté veľké asi ako čerešne. Majú tvrdú škrupinu a v nej sú uložené olejnaté semená, ktoré sa nekonzumujú surové. Pochádza z oblasti severovýchodnej a východnej Austrálie, kde oddávna tvorili dôležitú súčasť potravy tamojších aborigénov – pôvodných austrálskych domorodcov.

Jód je stopový biogénny prvok, ktorý je veľmi dôležitý pre správny vývoj organizmu. V ľudskom tele sa nachádza až 50mg tohto prvku, z toho väčšina v štítnej žľaze. Tá ho potrebuje na výrobu tyroxínu, ktorý je zodpovedný za reguláciu rastu svalov, reprodukciu a funkciu nervov.

Tieto malé zázraky boli uznávaným artiklom už tisíce rokov pred naším letopočtom. Zmienky o nich máme zo Starovekej Indie, Číny, Egypta a dokonca sa sušené huby našli aj pri zakonzervovanej múmii ľadového muža Ötziho, starého 5000 rokov. V rôznych kultúrach boli uznané za posvätné práve vďaka svojim výnimočným vlastnostiam a hoci nám huby neprinášajú nesmrteľnosť, ich pozitívne účinky pre zdravie a vitalitu boli už vedecky dokázané.

Maz vyprodukovaný mazovými žľazami premasťuje povrch kože a vlasy a ochraňuje ich proti škodlivinám. U cicavcov je jedinečné to, že maz obaľuje vlasy aj srsť vodotesným obalom, ktorým pomáha telo lepšie izolovať pred chladom a dažďom. Aj keď sa u ľudí evolučným vývojom ochlpenie vytratilo a zostalo len na pár miestach, mazové žľazy produkujú maz aj dnes v nemálom množstve.

V roku 1933 sa pánovi R. Williamsovi podarilo po prvý krát popísať účinky kyseliny pantoténovej, ktorú 2 roky predtým izoloval z pečene. Zistil, že podporuje rast určitých druhov kvasiniek. Deficit tejto látky u pokusných zvierat spôsoboval pozastavenie ich rastu, kožné ochorenia a zošedivenie srsti.

Plody avokáda sú svetlozelenej až čiernozelenej farby a na priamu konzumáciu sú najvhodnejšie mierne mäkké, tlaku poddávajúce sa kusy (tvrdšie plody treba nechať doma cca 2 dni "odležať"). Mäkšie plody avokáda treba skonzumovať ihneď, pretože toto ovocie sa rýchlo kazí. Odborníci odporúčajú zaradiť avokádo do jedálneho lístka ako jeho pevnú súčasť.

Mandľa je plodom mandľovníka obecného. Jej tvar je plochý, z jednej strany zašpicatený a má hnedú šupku. Farba môže byť ale i okrová až svetlo hnedá, jadro biele až krémové. Botanicky sa početné odrody delia na sladké a horké mandle. Horké v zásade nie sú vhodné na konzumáciu.

Kremík je biogénny stopový prvok, ktorý sa v tele človeka najčastejšie vyskytuje v podobe kyseliny kremičitej. Nachádza sa hlavne v pľúcach, priedušnici, aorte a v kostiach. Tkanivám dodáva pevnosť. U dospelého človeka je v tele zastúpený v objeme 1g.