Organizmus, ktorý napadne infekcia, potrebuje zmobilizovať svoj obranný systém, a preto zvýši teplotu tela. Zvýšená teplota tela podporuje chemické reakcie vo vnútri buniek, predovšetkým tvorbu látok imunitného systému. Horúčka zvyšuje zásoby železa a zinku v pečeni a slezine, aby tieto prvky prenášané krvou nemohli využiť baktérie na svoje množenie.
Príznaky horúčky: zimnica, pocit tepla, chladu, zrýchlený pulz, potenie sa, nevoľnosť, únava.
Priemernú teplotu tela (od 36.8 – 37.5 stupňov celzia) sleduje hypotalamus, časť mozgu spojená s neurovegetatívnym systémom. Ak táto teplota prekročí limitnú úroveň, hypotalamus prikáže potným žľazám, aby začali vylučovať pot. Na tvorbu potu sa vynakladá veľa energie, teda tepla. Drobné cievky pretkávajúce pokožku sa rozšíria, aby teplo privedené krvou mohlo vyjsť cez vrchnú časť pokožky von, čím sa pribrzdí zvyšovanie teploty.
Horúčka u detí
Dieťa má horúčku, ak sa jeho telesná teplota zvýši nad 37.5 stupňa celzia a teplota v konečníku nad 38 stupňov. Deti často trpia náhlymi výkyvmi teploty, oveľa častejšie ako dospelí, a normálne tento stav aj veľmi rýchlo pominie. Pri horúčke, ktorá pretrváva viac ako 8 hodín, najmä ak je dieťa choré a apatické, sa treba poradiť s lekárom. Pomôže bylinkový čaj z bazy čiernej, mäty a rebríčka.
U detí do 2 rokov teplota nad 40 stupňov celzia môže vyvolať tzv. febrilné kŕče. Dieťa vtedy stuhne, potom sa začne hýbať a odrazu sa upokojí. Záchvat u dojčaťa by nemal vyvolávať paniku. Pri silnej horúčke je potrebné rýchlo vyhľadať lekára, pretože hrozí vážna dehydratácia. Kŕč znamená, že sa začína narúšať činnosť mozgu. Opakované záchvaty môžu mozog vážne poškodiť.
Detailnejšie o problematike horúčiek u detí sa dozviete v našom ďalšom článku.