2.7 C
Bratislava
štvrtok, 21 novembra, 2024

Ibiš lekársky

Latinsky

: Althaea officinalis L
Ľudovo: ibišek, ajbiš, lajbiš, preskiernik, slez
Čeľaď: slezovité

Ibiš lekársky je trvalá rastlina dorastajúca do výšky 60 až 150 cm. Celá rastlina je zamatová, slabo ochlpená. Veľké päťpočetné kvety sú biele, alebo bledoružové s purpurovými tyčinkami, listy trojuholníkové. Kvitne v júli až auguste.

Výskyt

Rozšírený je v Európe, Ázii a v severnej Afrike. U nás sa vyskytuje v teplejších oblastiach. Pestuje sa aj na okrasu v záhrade. Obľubuje slané pôdy, občas splanieva.

Časti, ktoré sa zbierajú

Zbierame koreň, listy, prípadne aj kvety a vňať pestovaných rastlín. Listy zbierame postupne, teda viac krát, keď rastlina kvitne, okrem roku, keď chceme vybrať koreň. Korene sa zbierajú na jar a na jeseň, kvety v období kvitnutia a listy neskôr.

Účinné látky

V koreni ibiša sa nachádza až do 35% slizu, ktorý obsahuje galaktanoramnozany, glukány a arabinogalaktany, do 37% škrobu, asi 10% glukózy, 2% asparagínu i betaínu, pektín, flavonoidy a minerálne látky. Listy obsahujú do 10% slizu, pektín, flavonoidy, organické kyseliny a stopy silice.

Využitie

Drogy z koreňa a listu sa používajú pri zápaloch horných dýchacích ciest, na tlmenie kašľa, pri zápaloch slizníc, zápaloch zažívacieho alebo vylučovacieho ústrojenstva, a pri hnačkových kolikách najmä u detí. Zápar z listov alebo studený výluh koreňa sa odporúča napr. aj po požití koncentrovaného alkoholu alebo horúceho jedla a nápoja, kedy môže dôjsť k poškodeniu sliznice ústnej dutiny, hltana a žalúdka.

Listová droga má podobné účinky ako koreňová a môže sa využiť aj na kloktanie a obklady. Obe drogy sú súčasťou mnohých čajovinových zmesí, sirupov a prípravkov liečebnej kozmetiky.

Obľúbený je ibišový sirup: Olúpaný a pomletý koreň povaríme vo vode, zmiešame s medom a pomarančovou šťavou a riadne premiešame. Dostaneme ľahodne chutnajúci a veľmi účinný sirup proti kašľu a katare slizníc (angíne).

Kontraindikácie

Nie sú známe žiadne škodlivé účinky na organizmus.

Zaujímavosť

Hippokrates ho predpisoval astmatikom a pri dyzentérii, iní lekári ním liečili príušnice a zápaly pľúc a používali ho na urýchlenie hojenia popálenín a rán. V stredoveku franský cisár Karol Veľký zahrnul ibiš lekársky do súpisu rastlín, ktoré museli kláštorné záhrady pestovať.

Motto

Všemocný uzdravovateľ z okrasnej záhradky.

SÚVISIACE ČLÁNKY

POSLEDNÉ ČLÁNKY