Hlavnou úlohou imunoglobulínov je zničiť antigény a zabrániť tak prepuknutiu ochorenia. Nie vždy si ale tieto protilátky dokážu samé poradiť s vírusom, či baktériou. V tom prípade vírus iba označia a zamerajú tak naň pozornosť imunitného systému. Do zničenia s antigénom sa púšťajú v tomto prípade všetky bunky imunitného systému.
Imunoglobulíny sú veľké bielkoviny (proteíny), ktoré majú tvar písmena „Y“. Produkujú ich plazmatické B–lymfocyty hneď ako sa stretnú s antigénom alebo keď dostanú podnet od T–lymfocytov a ďalších buniek imunitného systému.
Pri stretnutí s antigénom sa B–lymfocyty začnú rýchlo deliť a meniť na plazmatické bunky, ktoré sú schopné produkovať množstvo protilátok. Zrelé plazmatické B–lymfocyty sú schopné produkovať obrovské množstvo protilátok – približne 2000 molekúl za sekundu.
Niektoré B–lymfocyty sa pretransformujú na pamäťové bunky. Tie si na základe genetickej informácie zapamätajú aké protilátky zničili daný antigén. Pri opätovnom prieniku daného antigénu vie pamäťová bunky vyslať signál, aké protilátky má imunitný systém začať produkovať, aby došlo k jeho zničeniu. Následne sa zmení na plazmatickú bunku, začne sa deliť a produkovať príslušné protilátky.
Päť tried imunoglobulínov
Imunoglobulíny majú skratku Ig. B–lymfocyty dokážu vyprodukovať až päť základných tried imunoglobulínov. Každý z nich je niečím špecifický a bojuje proti konkrétnemu typu antigénu. Každá trieda má ďalšie podtriedy, ale to by bolo už pre imunológov.
IgA
Produkujú ich B – lymfocyty, ktoré sa nachádzajú v slizniciach. IgA môžete nájsť v slzách, pote, tráviacom a dýchacom systéme, vaginálnom sekréte, ale aj v kolostre (materskom mlieku). Zabraňujú uchyteniu cudzích mikroorganizmov na sliznicu, či pokožku. Tvoria približne 10 až 15% všetkých protilátok v tele. Vplyvom stresu sa znižuje ich hladina.
IgG
Túto triedu protilátok nájdete vo všetkých telesných tekutinách. Keďže ľudské telo je prevažne tvorené z vody, zastúpenie týchto protilátok je najväčšie 75 až 80%. Chránia organizmus proti infekciám, vírusom, mikróbom a baktériám. Nájdený antigén označia a nasmerujú tak naň ostatné bunky imunitného systému. Len tento typ protilátok dokáže prejsť placentou a zaistiť na pár mesiacov novorodencovi obranyschopnosť. Zvyšujú fagocytózu (pohlcovanie antigénov bunkami imunitného systému), neutralizujú toxíny a aktivujú komplement (časť imunitného systému).
IgM
Imunoglobulín tejto triedy sa nachádza v krvi a lymfatických tekutinách. Ide o prvú protilátku, ktorú začnú B–lymfocyty produkovať keď sa stretnú s infekciou. V organizme tvoria 5 až 10% všetkých protilátok. IgM je najstarša a najväčšia trieda protilátok – bunka je až 5x väčšia než zvyšné triedy protilátok.
IgE
Protilátky tejto skupiny hrajú dôležitú úlohu pri alergických reakciách. Alergia vznikne takmer okamžite pri kontakte s alergénom. Útočia proti parazitom, ktorých môžu poškodiť, zničiť alebo pomáhajú organizmu sa ho mechanicky zbaviť (kašľom, hnačkou, začervenaním a svrbením pokožky..). Pri aktivácii spôsobujú zápal, čím upozorňujú ostatné bunky imunitného systému na nebezpečenstvo. Vďaka zápalu sa ďalšie protilátky dostanú priamo k antigénom. V ľudskom organizme je týchto protilátok najmenej. Ľudia, ktorí trpia alergiou, majú v krvi zvýšené hodnoty IgE. Zastúpenie tohto imunoglobulínu je približne len 0,1% zo všetkých protilátkach v krvi.
IgD
Protilátka IgD sa v organizme nachádza iba v malom množstve. Jej presná funkcia nie je známa. Nachádza sa v miestach, ktoré sú najčastejšie napádané antigénmi – v hliene nosa, slinách, na mandliach.. Zastúpenie IgD je len 0,2% . Nachádza sa na povrchu B–lymfocytov a z toho sa predpokladá, že reguluje (aktivuje alebo potláča) ich reakciu. Vďaka tejto schopnosti môže zastaviť autoreaktívne B–lymfocyty v ich útoku proti vlastným bunkám a zničiť staré a poškodené lymfocyty. Tiež sa predpokladá, že je pôvodcom vzniku alergických reakcií na penicilín.
Všetky triedy imunoglobulínov sú potrebné pre udržanie si zdravia a zdolávania ochorení. Náš organizmus ich dokáže vyprodukovať v dostatočnom množstve a v rôznych variantoch, aby sa zbavil akéhokoľvek typu antigénu (vírus, bacil, parazit…).
Imunodeficiencia
Imunitný systém je súhra rôznych obranných mechanizmov. Ak nefunguje tak ako má, ak sa čo i len jedna jeho súčasť rozhodne nespolupracovať hovoríme o imunitnej nedostatočnosti – imunodeficiencii. Tá sa delí na:
- Sekundárnu – normálne funkčný imunitný systém sa náhle oslabí (vekom, podvýživou, chemoterapiou, infekciou, HIV..)
- Primárnu – vrodená alebo geneticky podmienená. Do tejto skupiny porúch imunitného systému patrí cca 300 rôznych ochorení. Nedostatok protilátok alebo protilátky, ktoré útočia proti vlastným bunkám (autoimunitné ochorenia) sem patria tiež.
Nedostatok imunoglobulínov
Málo protilátok alebo ich nefunkčnosť v organizme sa prejaví opakovanými infekciami, častými zápalmi kdekoľvek v tele (najčastejšie sú chytené priedušky, pľúca, črevá, prínosové dutiny), ktoré majú komplikovanejší priebeh a aj ich liečba je náročnejšia a zdĺhavejšia.
Pri autoimunitných ochoreniach zas B–lymfocyty produkujú protilátky, ktoré útočia na vlastné zdravé bunky čím spôsobujú zápaly, opuchy a horúčky. V tomto prípade ide o poruchu imunitného systému, ktorý nedokáže rozoznať vlastné gény od cudzích antigénov.
Pri alergických reakciách lymfocyty produkujú viac konkrétneho imunoglobulínu IgE, ktorý spôsobuje nadmerné kýchanie, kašľanie, slzenie, či zápal na pokožke.
Liečba
Nedostatok protilátok sa dá zistiť rozborom krvi. Následne sa lekári budú snažiť zistiť čo to spôsobilo (infekcia, vírus, liečba..). Vyliečením základného ochorenia by sa hladina imunoglobulínov mala vrátiť do na normálne hodnoty. Pokiaľ je váš problém daný geneticky a vás imunitný systém jednoducho neprodukuje dostatok protilátok. je potrebné ich dodať formou liekov.
Imunoglobulíny ako liek
Imunoglobulíny sa vyrábajú z krvnej plazmy. Na ich výrobu sa používa len protilátka triedy G. Zvyšné triedy protilátok môžu byť príčinou množstva nežiaducich účinkov. Napr. IgA môže spôsobiť až anafylaktický šok. Nakoľko sa ale nedá krvná plazma úplne zbaviť všetkých ostatných protilátok, minimálna časť z nich sa do lieku dostane. Takže s nežiaducimi účinkami musíte počítať, môžete mať napr. bolesť hlavy, svalov, malátnosť, neutropéniu alebo anafylaktický šok.
Potlačenie produkcie imunoglobulínov
Pri autoimunitných ochoreniach (artritída, SLE..) je potrebné reakciu imunitného systému zastaviť alebo aspoň spomaliť. Môžu sa podávať lieky na zníženie aktivity lymfocytov alebo na potlačenie tvorby protilátok. Ide o lieky zo skupín kortikosteroidov, antimalarík, biologickú liečbu..
Liečba porúch imunity a hlavne problémy s protilátkami patrí jednoznačne do rúk lekárov. Len oni vedia zistiť prečo a ako k týmto problémom došlo a ako ich napraviť.
Zdroje
2. http://www.imunodeficit.sk/
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.