Káva a kávovník

O kávovníku

Pôvod kávovníka je v tropickej Afrike. Existuje vyše 60 odrôd tohto stromu, ale medzi ten najznámejší a pre výrobu kávy najdôležitejší a najkvalitnejší je Kávovník arabský. Okrem neho má svoj význam aj Kávovník robusta.

Kávovník arabský – Coffea arabica L. je rastlina z čeľade marenovité. Pochádza z horských oblastí Etiópie a dorastá do výšky 5 – 6 metrov, kultivary 2-3 metrov. Je to vždyzelený ker s eliptickými tuhšími mierne zvlnenými listami dlhé asi 15 cm. Kvety sú obojpohlavné, biele až smotanové, s príjemnou vôňou. Plody kávovníka sú kôstkovice veľké asi ako čerešne, meniace farbu počas dozrievania, a to od zelenej, cez žltú, červenkastú až tmavo fialovú.

Plody majú vajcovitý tvar a pod tuhou šupkou ukrývajú sladkastú dužninu, v ktorej sú uložené dve zelené tvrdé semienka, čo sú kávové zrná. Môže sa stať, že plod obsahuje iba jedno zrnko, a to sa nazýva „perlové“, je viac cenené, ale chuťou sa nijako neodlišuje od normálnych zrniek.

Pri spracovaní tohto kávovníka vzniká káva Arabica. Chuť kávy je jemná a má aj nižší obsah kofeínu.

Z histórie kávy

O objavení „čierneho zlata“ vypovedajú početné legendy. Dej najznámejšej a najstaršej z nich sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi, ktorí pásol svoje kozy na pastvinách. Jeden deň ich zaviedol na inú pastvinu, kde si stádo pochutnávalo na červených bobuliach neznámeho kra. Stádo bolo znenazdajky divokejšie a aktívnejšie, ako inokedy. Pastier zo zvedavosti tiež ochutnal neobvyklé bobule a aj on na sebe pocítil príliv nebývalej energie. Varil si tajne odvar z týchto bobúľ a úspešne zaháňal pocity únavy. Potom sa zveril so svojim tajomstvom opátovi z neďalekého kláštora. Ten dal zozbierať kríky a bobule a uvaril z nich nápoj pre svojich rehoľníkov. Tí mali taktiež oveľa viac síl a boli čulejší ako bežne, únava pri modlitbách sa vytratila. Na nový nápoj si mnísi rýchlo zvykli a začali sa ním zásobovať. Legenda ďalej vraví, že počas obdobia dažďov sušili vetvičky priamo nad ohňom. Pri tom im však spadla vetvička priamo do ohňa, bobule zuhoľnateli, aké však bolo ich prekvapenie, keď sa ovzduším začala šíriť krásna vôňa. Až následne sa teda začali tieto upražené zrnká mlieť a pripravovať z nich nápoj, ktorý mal neodolateľnú arómu, chuť a aj revitalizačné účinky.

Aj napriek tomu je však pravlasťou kávovníka Etiópia, kde tieto kry rastú divoko aj dnes. A práve z nej ju vraj etiópski obchodníci priniesli do Jemenu. Jej blahodarné účinky sa rýchlo šírili a dostali sa až do Mekky, svätého mesta Islamu. Tu vznikli prvé kaviarne, v ktorých sa pútnici zo všetkých kútov sveta mohli zoznámiť s kávou a obľúbiť si ju. V tejto oblasti má pôvod i názov nového nápoja „káva“, pochádzajúci z arabsko-tureckého slova „kahve“ – omamný nápoj.

Centrom kávy sa stalo jemenské prístavné mesto Mokka, ktoré dodnes značí silnú kávu. Na ďalšie obdobie sa stal práve Jemen krajinou, ktorá výhradne vyvážala praženú kávu do celého sveta. Až v roku 1618 sa istému holandskému obchodníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových kríkov z krajiny prepašovať. Krátko nato sa botanikom vtedajšej holandskej kolónie Jáva – dnešná Indonézia podarilo vypestovať z prvých sadeníc naozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete. Zvesti o lahodnom nápoji sa už potom začali rýchlo šíriť aj v Európe, kde si káva získala veľkú popularitu a vznikali tu prvé verejné kaviarne, najmä vo veľkých mestách ako Londýn, Berlín, Paríž, či Viedeň. Káva sa tak stala nielen povzbudzujúcim a voňavým nápojom, ale aj exkluzívnym predajným druhom tovaru, čo jej ostalo až dodnes. Vzhľadom k tomu, že denne sa vo svete vypijú 2 miliardy šálok kávy, káva sa tak stala druhým najvýnosnejším obchodným artiklom na svete, hneď po rope.

Najväčší pestovatelia kávy na svete dnes

Prvé miesto v pestovaní kávy má dnes Brazília. Táto juhoamerická krajina vyprodukuje ročne 54,5 mil. vriec kávy. Prvé miesto v produkcií kávy si udržuje už viac než 150 rokov. Brazília sa tak stará približne o jednu tretinu svetovej produkcie tejto komodity. Striebornú priečku má Vietnam. Ten ročne vyprodukuje 18,7 miliónov kávových vriec. Krajina je dôležitým producentom kávy medzi rastúcimi ázijskými ekonomikami.

Kolumbii patrí v produkcií kávy tretie miesto. Krajina sa ročne postará o 9,5 miliónov vriec tejto komodity. Doteraz sa nikto nezhodol na tom, kto vôbec kávu do Kolumbie priniesol, napriek tomu je kolumbijské „kaffe“ jedinečné. Pre vysokú kvalitu kávových zŕn patrí káva z tejto krajiny medzi tie najlepšie na svete.

Indonézii patrí v produkcií kávy celosvetovo 4. miesto. V krajine sa ročne vyprodukuje viac než 9,3 mil. vriec kávy. V Indonézií produkovaná známa odroda kávy Arabica patrí k tým najlepším na svete. Do desiatky najväčších producentov kávy sa prebojovala aj India (5,1 milióna vriec) kávy. Káva sa tu vraj pestuje od 17.storočia, keď ju priniesli z arabského sveta. India sa špecializuje na produkciu kávy Robusta. Okrem toho sa na produkciu kávy špecializuje Etiópia (pravlasť kávy) s ročnou produkciou 4,4 mil. vriec, Honduras – 4 mil. vriec, Peru, Guatemala, a Mexiko – cez 3 mil. vriec kávy.

O pestovaní kávy

Najvhodnejšia klíma na rast kávovníkov je v oblastiach okolo rovníkového pásma, ale každý druh potrebuje trochu iné podmienky. Kávovník Arabica sa pestuje vo vyššej nadmorskej výške, optimálne podmienky má vo výškach 1000 až 1800 metrov, ideálne priemerné teploty na pestovanie kávy Arabica sa pohybujú medzi 15 až 24°C. Na svoj rast potrebuje tiež stálejšie a vyrovnanejšie počasie. Tento druh dorastá do trojmetrovej výšky, jeho stromy alebo kríky poskytujú úrodu kávovníkových bobúľ po štyroch rokoch od vysadenia a plodia zhruba 25 rokov. Plody sa môžu zberať niekoľkokrát do roka, pri niektorých špičkových druhoch, napríklad pri vysoko cenenej kenskej káve sa úroda zberá iba raz do roka.

Druhy kávy

Káva Arabica predstavuje asi 70 % z celkovej produkcie káv. Má jemnú, ale intenzívnu chuť, menej kofeínu a tím sa považuje za menej záťažovú na organizmus. Metóda spracovania je finančne náročnejšia. Druhým významným kávovníkom je druh Robusta. Zrnká Robusty sú menšie než zrná Arabicy a sú považované za menej kvalitné. Majú niekoľkonásobne vyšší obsah kofeínu, čo spôsobuje odlišnú chuť i účinky tejto kávy. Nie je tak jemná, má drsnejšiu a výraznejšiu chuť a tiež tmavšiu farbu. I táto káva však má medzi konzumentmi svojich priaznivcov.

Hlavné zásady pri príprave kávy:

• na prípravu kávy používame vždy čerstvú vodu, podľa možnosti zmäkčenú
• káva by mala byť čerstvo upražená a pomletá tesne pred prípravou
• pred prípravou kávy je potrebné nahriať šálky
• kávu pijeme ihneď po servírovaní a nikdy ju znova neohrievame
• ku káve podávame pohár neperlivej vody

Najznámejšie kávové variácie:

• KLASICKÉ ESPRESSO sa pripravuje zo 7g kávy a použije sa 20 – 30 ml vody.
• DOUBLE ESPRESSO (DOPPIO) je jednoducho dvojité ESPRESSO.
• RISTRETTO sa pripravuje rovnako ako ESPRESSO, ale použije sa menšie množstvo vody (extrakciu ukončíme predčasne), čím sa docieli pocitovo „silnejšia“ káva.
• LUNGO sa pripravuje rovnako ako ESPRESSO, ale z väčšieho množstva vody (až 80 ml) a z dvojitej dávky kávy (14g).
• CAPPUCCINO sa podáva v 120 ml šálkach a pripravuje sa z klasického ESPRESSA, do ktorej sa naleje mlieko a mliečna pena v pomere 1/3 ESPRESSA, 1/3 mlieka a 1/3 mliečnej peny.
• MACCHIATO je ESPRESSO s čiapočkou z mliečnej peny.
• LATTE MACCHIATO sa podáva v 200ml pohároch a je tvorené zo 150 ml horúceho mlieka s penou a 50 ml ESPRESSA.
• CAFFE CON PANNA je ESPRESSO podávané v šálke na CAPPUCCINO a ozdobené šľahačkou.

Turecká káva

Pripravuje sa v nádobe zvanej „džezva“, nádobke s dlhou rúčkou a telom, ktoré je na vrchu úzke a smerom nadol sa kónicky rozširuje. Do džezvy naberieme vodu, pridáme pomletú kávu a prípadne aj cukor. Kávu nenecháme vrieť, ale keď sa spení, stiahneme ju z horáka, počkáme, kým pena klesne – penu možno aj odobrať a rozdeliť do šáločiek. Spenenie opakujeme trikrát, chvíľu počkáme, kým sa mleté zrnká usadia a kávu z následne pomaly nalievame do šáločiek.

Účinky kávy na organizmus

Káva obsahuje takmer 200 látok, ktoré majú na zdravie človeka a jeho organizmus pozitívne účinky. Okrem kofeínu, ktorý má povzbudzujúci účinok, je to veľké množstvo antioxidantov zabraňujúcich oxidačnému stresu, a teda aj vzniku mnohých civilizačných a iných ochorení. Vysoký obsah draslíka a horčíka v nej má zase veľký význam z hľadiska výživy.

• kofeín stimuluje centrálne nervstvo, odstraňuje psychickú aj fyzickú únavu
• euforické účinky, vyvoláva pocit pohody a dobrej nálady, zbystruje myslenie
• niekedy môže pôsobiť aj ako afrodiziakum
• zvyšuje krvný tlak, pôsobí stimulujúco na srdce
• zvyšuje sekréciu žalúdočnej šťavy, povzbudzuje chuť do jedla
• zlepšuje funkciu čriev pri zápche, čím pomáha zbaviť organizmus toxických produktov
• napomáha k zníženiu vzniku cukrovky 2. typu

Káva nie je vhodná:

• 4 hodiny pred spánkom
• v tehotenstve a pri plánovaní dieťaťa (u mužov znižuje kvalitu spermií)
• pre deti
• pre ľudí s vysokým tlakom

Všeobecné upozornenie

Nakoľko pitie kávy odvodňuje, pri vychutnávaní si kávového moku nikdy nezabúdajte na pravidlo, že stratu tekutín z jednej šálky kávy je potrebné doplniť jedným pohárom vody. Zdravý človek sa ale kávy báť nemusí. Práve naopak, mal by si ju dopriať pravidelne, aby sa mohla na zdraví podpísať čo najprospešnejšie.