Koža je zrkadlom nášho zdravotného stavu. Stačí, ak sme sa v noci nevyspali a ráno vstaneme s čiernymi kruhmi pod očami, alebo keď niečo nevhodné zjeme, na tvári sa nám vyhodia pupence. Okrem toho dokáže naša pokožka ukázať aj závažnejšie ochorenia, napríklad problémy zo žlčníkom, pečeňou, obličkami, hormonálne poruchy a iné. Pokožka prezradí aj náš momentálny duševný stav, prezradí, či sme nervózni, rozčúlení, alebo máme rozpaky a to, či už zmenou farby kože, napríklad sčervenaním, zblednutím, alebo potením.
Povrch kože má plochu priemerne 1,5 až 2 m2 a jej hmotnosť zodpovedá približne 10 % telesnej hmotnosti.
Koža ako veľmi dôležitý ľudský orgán plní mnoho funkcií a úloh, spolupracuje s vnútornými orgánmi a tiež sprostredkuje styk s okolitým prostredím. Predovšetkým však chráni a zabraňuje prenikaniu vonkajších nečistôt a baktérií do celého organizmu z prostredia, chráni vnútorné orgány, svalstvo aj cievy pred mechanickými údermi, reguluje telesnú teplotu, chráni pred teplom a chladom a potením pomáha vylučovať škodlivé látky z tela von. Je to aj veľmi citlivý zmyslový orgán, v ktorom sú uložené nervové zakončenia, ktoré preberajú pocit bolesti, svrbenia, chladu (dokonca u slepcov dokáže čiastočne nahradiť aj zrak, ktorí majú takto v prstoch zvýšenú citlivosť).
Hlavné funkcie kože:
- Ochranná funkcia pred mechanickým vplyvom
- Tepelná regulácia organizmu
- Odstraňovanie škodlivých látok vylučovaním potu
- Zmyslový orgán
- Ukazovateľ vnútorných chorôb
- Schopnosť vstrebávať výživné látky – na tom sa zakladá výživa kože prostredníctvom kozmetiky
Z hľadiska medicíny sa koža delí na 3 časti: pokožka (epidermis), zamša (corium), a podkožné väzivo (subcutis). Najspodnejšia vrstva kože – podkožné tukové tkanivo má hlavne ochrannú funkciu pred vonkajšími mechanickými vplyvmi a teplotnými rozdielmi. Stredná väzivová vrstva zamša je spleťou vláken, ktoré udržujú pružnosť, elasticitu a hebkosť kože, sú v nej uložené potné, aj mazové žliazky a korene vlasov, ležia v nej cievy, ktoré zásobujú kožu kyslíkom a výživnými látkami.
Kozmeticky najdôležitejšia je najvrchnejšia časť pokožky, ktorá je veľmi tenká, má hrúbku od 0,1 mm do 2 mm. Tá sa ešte delí na ďalšie vrstvy, ktoré majú rôzne funkcie, napríklad slúžia na vytváranie rohoviny – keratínu (najhrubšia rohová vrstva sa vytvára napríklad na pätách). Rohová vrstva na povrchu kože je v priamom kontakte s vonkajším prostredím. Mŕtva časť pokožky sa priebežne olupuje a odpadáva a súčasne je neustále dopĺňaná rastom novej pokožky, nových buniek odspodu. Čím je táto vrstva hrubšia tým lepšie chráni pokožku, tým však menej krášli pleť. To sa odráža najmä na tvári, ktorú máme po celý rok odhalenú a vystavenú poveternostným vplyvom, či už je vonku zima, mráz, vietor, prílišné teplo, alebo sucho.
Z hľadiska kozmetiky sa vo vrchnej časti kože vytvára pigment – melanín, kožné farbivo, ktoré chráni kožu aj orgány pod ňou pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia. Čím viac je koža vystavená účinku slnka, tým viac sa pigment množí a pokožka viac zhnedne.
pH pokožky
Na povrchu kože sa nachádza kyslý ochranný plášť – film, ktorý vzniká z vody, potu, mazu, bielkovín a ich rozpadnutých produktov, brániaci rozmnožovaniu mikroorganizmov. Tento ochranný plášť dáva pokožke hladkosť a mäkkosť. Jeho hodnota sa meria v pH hodnotách, pričom pH hodnoty od 1-7 sú kyslé a od 7-14 sú alkalické. Zdravá pokožka je kyslá, s hodnotou pH 5,5 – 6,5.
Preto by aj kozmetické výrobky ktoré používame mali mať pH príbuzné našej pokožke, inak svojim zložením môžu narušiť jej prirodzené pH, čím môže dôjsť k premnoženiu baktérií, koža sa zapáli a vznikajú vriedky. Kožu dokáže vysušiť aj jej nadmerné umývanie, preto na umývanie tela používame toaletné mydlá, ktorých hodnota pH je okolo 9, na čistenie pleti používame pleťové vody, mlieka a krémy, ktorých hodnota neprekračuje 5 až 7 pH.
Prečo naša koža starne?
Počas nášho života sa koža i pokožka obnovujú, aj keď s pribúdajúcim vekom sa nové bunky nevytvárajú už tak rýchlo a kvalitne ako v mladosti, čo sa na jej povrchu prejavuje ako starnutie kože.
Hlavnou príčinou starnutia pokožky je strata vlahy v koži, pričom sa nejedná o vlahu z rohovej vrstvy, ale o vlahu zo strednej vrstvi zamši, kde sa produkujú kolagénové vlákna. Kolagénové vlákna spojené vo väzivách už nedokážu udržať toľko vody, tvrdnú a koža stráca elasticitu a ochabuje. Prvé príznaky starnutia kože však vídame aj u mladých ľudí, vo veku 20-30 rokov, čo môže byť následkom nesprávneho životného štýlu, zlej životosprávy, nedostatočným príjmom tekutín, vplyvom znečisteného životného prostredia, či ako dôsledok rodovej/genetickej dispozície.
Dnes už vieme procesy starnutia pokožky nielen spomaliť, či už doplnením účinných látok, alebo správnym ošetrením, ale aj zachovať veľmi dobrý zdravotný stav pokožky, čo je predpoklad na dlhé udržanie si krásnej a mladistvej pokožky.