Prokrastinácia je slovo, ktoré k nám prišlo z USA. Nemusíte sa ale obávať, nejde o žiadnu infekciu ani pomenovanie neznámeho vírusu či baktérie, ktorá by sa k nám z tejto krajiny dostala. Verte – neverte, prokrastinácia sa bežne vyskytuje na celom svete a pravdepodobne ňou trpíte aj vy.
Čo je prokrastinácia
Prokrastinácia by sa dala charakterizovať ako odkladanie či odďaľovanie splnenia úloh na poslednú chvíľu, prípadne ich nesplnenie. V odborných kruhoch nájdete definíciu prokrastinácie ako „formu zlyhania sebaregulácie charakterizovanú iracionálnym oneskorením úloh napriek potenciálne negatívnym dôsledkom.“ Prokrastinácia nie je vrodené alebo dedičné ochorenie. Nie je to ani choroba na ktorú by ste trpeli v dôsledku úrazu či zlého životného štýlu. V podstate ide o naučený spôsob správania, ktorý sa dá odnaučiť.
Výskyt
Každému z nás sa aspoň raz v živote stalo, že sme splnenie nejakej úlohy odložili na neskôr. Ak to nerobíte príliš často nebude to s vami také zlé a len jednoducho zapadáte do priemeru. Splnenie úloh odkladá asi 95% populácie. 20% z populácie sú tzv „chronickí prokrastinátori“ a práve im môže prokrastinácia spôsobiť veľké problémy v bežnom živote.
Prokrastinátori dajú prednosť pocitu „nemám chuť“ než cieľu, ktorý chcú dosiahnuť alebo úlohe, ktorú majú urobiť. Títo ľudia zámerne hľadajú rozptýlenie, alebo inú úlohu len aby nemuseli robiť to čo majú. Odkladanie úloh môže prerásť až do bodu, ktorý negatívne ovplyvní danú oblasť života. Prokrastinácia tak negatívne môže vplývať na pracovnú kariéru, vzťahy, zdravie a aj financie.
Prokrastinácia nie je lenivosť
Nezamieňajte si prokrastináciu za lenivosť
. Keď ste leniví tak úlohu nesplníte a jednoducho nerobíte nič. Pri prokrastinácii dáte prednosť inej úlohe alebo činnosti. Miesto toho aby ste sa zamerali na úlohu zistíte, že je dôležitejšie utrieť prach, zmeniť si status na sociálnej sieti alebo upratať skriňu. Prácu jednoducho odkladáte, aj keď viete, že ju urobiť musíte.
Únava, psychické alebo fyzické vyčerpanie vás tiež prinútia odložiť niektoré úlohy bokom. Pokiaľ sa do nich ale pustíte hneď ako si oddýchnete a načerpáte sily nejde o prokrastináciu.
Chronické odkladanie úloh sa nezameriava len na pracovnú oblasť ale aj domáce práce, štúdium a zasahuje aj do vzťahov. O prokrastinácii by asi najlepšie vedeli hovoriť študenti, ktorí sa musia učiť na skúšky. Učenie si neustále odkladajú a všetko ostatné je dôležitejšie než príprava na skúšku.
Proktrastinátori sú najčastejšie perfekcionisti, ktorí sa do riešenia úlohy radšej nepustia než by mali čeliť kritike a výčitkám, že ju nespravili dobre.
Príčiny prokrastinácie
Prokrastinácia môže mať korene v emóciách. Nuda, frustrácia alebo nízke sebavedomie môžu byť príčiny, prečo splnenie úloh odkladáte.
Mnoho prokrastinátorov verí, že musia cítiť inšpiráciu alebo motiváciu aby mohli začať na úlohe pracovať. V realite sa ale takejto správnej chvíle nedočkajú a miesto toho začínajú s približujúcim sa termínom splnenia úlohy pociťovať napätie, stres a úzkosť.
Príčiny prokrastinácie môžu byť aj v iných ochoreniach.
Depresia
Pre depresiu sú typické pocity bezmocnosti, beznádeje, nedostatku energie a nízkom sebavedomí. Tieto pocity môžu zapríčiniť, že je pre vás jednoduchšie úlohu odložiť než sa do nej pustiť.
ADHD
Pre dospelých ľudí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) je problém nenechať sa rozptyľovať vonkajšími podnetmi a sústrediť sa na úlohu.
Obsedantno-kompulzívna porucha
Obsedantno-kompulzívne správanie sa často vyznačuje prehnaným perfekcionizmom. Ľudia, ktorí touto poruchou trpia majú pochybnosti a obavy z toho ako úlohu splnia.
Druhy prokrastinácie
Dôvodov, prečo prácu odložiť je veľa a v závislosti od nich sa dá prokrastinácia rozdeliť do šiestich skupín.
1. Perfekcionista
Obáva sa začať pracovať na úlohe pretože si neverí, že ju zvládne. Obáva sa neúspechu a predstava, že zlyhá ho núti odložiť úlohu. Perfekcionista dbá na detaily a práve tie ho môžu pri plnení úlohy zdržať. Vďaka tomu odloženú úlohu nespraví perfektne.
2. Snílek
Kreatívna osoba, ktorá radi plánuje a sníva ale je pre ňu problematické pustiť sa do konkrétnej úlohy. Myslí si, že by mu malo všetko spadnúť do lona bez toho aby musel pre to niečo urobiť. Snílkovia majú veľké plány a predstavy ako ich dosiahnuť, ale musia preto aj niečo urobiť a to im už nie je veľmi po chuti.
3. Zaneprázdnený prokrastinatik
Tento typ prokrastinátora je motivovaný pocitom úzkosti, ktorý pramení zo zle nastavených štandardov. Naloží si na seba veľa úloh nakoľko verí, že je dosť dobrý na to, aby ich zvládol. Všetky úlohy aj plniť začne, ale nedokáže uprednostniť naliehavé či dôležité úlohy a preto často zlyháva.
4. Tvorca krízy
Verí, že úlohu najlepšie splní len keď je pod tlakom alebo stresom. Z tohto dôvodu odkladá plnenie úlohy na poslednú chvíľu. Pravdou je, že nakoniec, aj keď je práca dokončená nie je dobrá. Nemá čas ju skontrolovať a vylepšiť.
5. Vzdorovitý prokrastinatik
Zadaná úloha sa mu môže zdať nudná alebo hlúpa preto ju jednoducho vynechá a začne pracovať na úlohe, ktorá je podľa neho dôležitejšia. Problém je, že zadanú úlohu musí splniť takže často mešká, alebo úlohu nesplní vôbec. Tento typ prokrastinácie sa často prejavuje u študentov, ktorí majú množstvo inej dôležitejšej práce než je učenie sa na skúšku.
Prečo odložiť úlohu?
Existuje množstvo dôvodov a výhovoriek, ktorými odkladanie úloh ospravedlňujeme. Možno niektoré z nich používate aj vy. Medzi najčastejšie patria
- neviem čo mám urobiť
- neviem ako to urobiť
- nemám na to chuť (náladu)
- zvyknem počkať do poslednej chvíle
- lepšie sa mi robí pod tlakom (v strese)
- chýba mi motivácia (inšpirácia)
- potrebujem čas na premyslenie úlohy
- nemám čas, lebo musím urobiť najprv niečo iné
Dôsledky prokrastinácie
Prokrastinácia je problém v momente keď prerastie do chronického štádia a stáva sa súčasťou životného štýlu. Odkladanie platenia účtov, odkladanie učenia, plnenia úloh, odkladanie nákupu darčeka pre partnera, odkladanie cvičenia, zmeny životného štýlu,… to všetko môže zasiahnuť a nepriaznivo ovplyvniť všetky aspekty vášho života (financie, prácu, vzťahy, zdravie).
Pokiaľ ide o zdravie môže prokrastinácia viesť k
- vyššiemu riziku vzniku hypertenzie
- vyššiemu riziku prepuknutia kardiovaskulárnych chorôb
- stresu
- problémom s tráviacim systémom
- poruchám spánku (nespavosť)
- poruchám imunitného systému
Ako sa zbaviť prokrastinácie
Prekonať chronickú prokrastináciu sa dá, stačí len zmeniť zaužívané správanie.
- Plánujte – urobte si zoznam úloh. Ku každej úlohe pridajte aj termín jej dokončenia. Pokojne si vytvorte denný alebo týždenný zoznam úloh a držte sa ho. Ak vás čaká ťažšia úloha rozdeľte si ju na menšie položky. Vždy keď konkrétnu položku splníte odškrtnite si ju. Budete vidieť ako vám úlohy postupne ubúdajú a budete mať lepší pocit.
- Zábava až po povinnostiach – uvedomte si, že čím skôr dokončíte zadanú úlohu tým skôr sa budete môcť zabávať. Aby ste sa do úlohy naozaj pustili odstráňte všetko čo vás rozptyľuje (mobilný telefón, sociálne siete, rádio, TV, …).
- Varovné signály – hneď ako pocítite chuť prácu odložiť na neskôr odolajte. Prinúťte sa pracovať na úlohe ešte pár minút. Nutkanie odložiť úlohu sa behom chvíle vytratí.
- Odmeňte sa – za každú splnenú a dokončenú úlohu (aj malú) sa odmeňte. Doprajte si niečo čo vás baví.
Občas prokrastinuje každý človek. Odložiť úlohu na neskôr môže byť dobrý nápad. Dôležité ale je, aby sme z odkladania úloh na neskôr nespravili každodennú záležitosť. Prokrastinácia nie je choroba ale môže veľmi negatívne ovplyvniť váš život.
ZDROJ
zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/otestujte-ste-unaveni-lenivi-alebo-len-odkladate-pracu-neskor
jaysonmoran.com/2021/02/12/6-types-of-procrastinators-and-how-they-think/
verywellmind.com/the-psychology-of-procrastination-2795944
psychologytoday.com/us/basics/procrastination
jaysonmoran.com/2021/04/12/procrastination-why-we-do-it/
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.