Sebapoškodzovanie sa dá charakterizovať ako stav, alebo správanie, pri ktorom človek ubližuje sám sebe. Ide o násilné správanie zamerané voči sebe bez úmyslu spáchať samovraždu. Veľa ľudí si myslí, že je to spôsob ako upútať pozornosť alebo to je volanie o pomoc. Nie. Ani jedno z toho nie je pravda. Aj keď sa o tejto téme veľa nehovorí existuje o sebapoškodzovaní veľa mýtov, ktorým ľudia veria.
Čo je sebapoškodzovanie
Ako už bolo vyššie spomenuté, sebapoškodzovanie je správanie, pri ktorom osoba ubližuje sama seba. Prečo si osoba zámerne ubližuje sa nedá presne povedať. Môžu byť za tým problémy s porozumením, vyjadrením emócií či snaha zmierniť vnútorné napätie. Niekto si ubližuje preto aby si dokázal, že toleruje bolesť, niekto aby si uľavil od negatívnych pocitov.
Predpokladá sa, že asi 10% mladých ľudí, prevažne tínedžerov si ubližuje. Pandémia COVID-19 toto číslo vo svete zvýšila. Sebapoškodzovanie často súvisí s ďalšími problémami ako depresie, poruchy príjmu potravy, posttraumatické stresové poruchy,…
Deti a dospievajúci, ktorí si ubližujú sa snažia svoje správanie skryť. Urobia všetko preto aby si ich okolie nič nevšimlo.
- Zraňujú sa na miestach, ktoré sú menej viditeľné (napr. vnútorná strana stehien)
- Zranenia zakrývajú – nosia košele s dlhým rukávom a dlhé nohavice aj počas horúcich dní. Na zakrytie rán používajú aj množstvo náramkov.
- Potrebujú priveľa obväzov, náplastí akože na náhodné zranenia
Všimnúť si môžete aj zmeny nálad, alebo uzavretie sa pred okolím. Ak tínedžer trávi viac času osamote môže to naznačovať depresiu čo môže byť jedným so spúšťačov samoubližovania.
Ak máte podozrenie, že si vaše dieťa ubližuje sadnite si s ním a porozprávajte sa. Nekritizujte ho, nehnevajte sa na neho, dajte mu vedieť, že ho chápete a že tu ste preto aby ste mu pomohli s jeho problémami. Pýtajte sa, zistite čo sa deje a viac počúvajte ako hovorte. Dôležité je aj vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie.
Fakty a mýty
Sebapoškodzovanie je len spôsob ako získať pozornosť
Nie. Ľudia ktorí si ubližujú sa snažia svoje správanie skryť. Nosia dlhé rukávy a nohavice alebo si prekrývajú rany obväzmi, aby ich nik nevidel. Hanbia sa za to. Ak si aj okolie niečo všimne vyhovoria sa na úraz alebo nešťastnú náhodu. Títo ľudia nikomu nepovedia čo robia, často majú problém požiadať o pomoc. Sebapoškodzovanie prebieha v skrytosti a nik pri tom nechce pozornosť.
Rezanie je jedinou formou sebapoškodzovania
Rezanie, alebo porezanie sa je pri sebapoškodzovaní pomerne časté, nejde ale o jediný spôsob ako si ľudia ubližujú. Niektorí ľudia sa môžu popáliť, vytrhávať si vlasy, škriabať sa (do krvi), strhávať si chrasty, hrýzť sa alebo si búchať hlavu o tvrdý predmet. Existuje množstvo činností, ktoré predstavujú sebapoškodzovanie.
Ľudia, ktorí si ubližujú necítia bolesť
Cítia, ale môžu ju prežívať inak ako ostatní ľudia. Ľudia, ktorí si ubližujú považujú bolesť, ktorú si spôsobujú za znesiteľnú, pretože im môže poskytnúť úľavu od nepríjemných emócií. Sú aj ľudia, ktorí nezažívajú šťastie alebo vzrušenie a práve sebapoškodzovanie využívajú na to aby niečo cítili.
Pre niekoho môže byť zas sebapoškodzovanie vzrušujúce, nakoľko dochádza k uvoľňovaniu endorfínu (hormón dobrej nálady).
Sebapoškodzovaním trpia len mladí a dospievajúci ľudia
Faktom je, že takéto správanie sa často objavuje práve u dospievajúcich ľudí ale v menšej miere sa vyskytuje aj u starších ľudí. Podľa jednej štúdie súvisí ubližovanie si u starších ľudí s užívaním alkoholu a drog.
Ľudia si ubližujú preto aby mohli manipulovať s inými
Nie. Snaha manipulovať nie je primárnym cieľom ubližovania si. Ide skôr o snahu požiadať o pomoc, čo je pre ľudí, ktorí si ubližujú ťažké. Sú zúfalí, stresovaní, môžu mať depresie, emocionálne problémy a sebapoškodením „vypustia paru“. Ublíženie si im poskytne dočasnú úľavu. Problém je, že ak o svojich problémoch nedokážu hovoriť, ak nepožiadajú o pomoc budú hľadať úľavu zas v ublížení si.
Ľudia, ktorí si ubližujú majú samovražedné myšlienky
Nie, aspoň väčšina z nich nie. Sebaubližovanie môže byť vnímané navonok ako pokus o samovraždu, nie je to ale tak. Ľudia, ktorí si ubližujú to opisujú ako spôsob ako prežiť ťažkosti, ktoré majú. Pokiaľ sa ale sebapoškodzovanie nelieči a ľudia v ňom pokračujú ja u nich vyššie riziko samovraždy.
Ubližujú si len dievčatá
Predpokladá sa, že sebaubližovaním trpia viac dievčatá ako chlapci. Povedať či to tak je alebo nie sa nedá, keďže sa svoje správanie snažia skryť. Všetci, chlapci aj dievčatá majú rôzne dôvody, prečo si ubližujú. So sebapoškodzovaním začínajú deti už okolo 12 –teho roku.
Sebaubližovanie sa týka len ľudí, ktorí boli zneužívaní
Nie. Zneužívanie síce môže zvýšiť riziko, že si človek začne ubližovať ale určite to nie je jediná príčina tohto správania. Riziko sebapoškodzovania môžu zvýšiť aj iné faktory ako napríklad
- duševné problémy – depresie, poruchy príjmu potravy, hraničná porucha osobnosti, úzkosť,…
- detstvo bez rodičov
- problémy v rodine
- šikanovanie (v škole, medzi rovesníkmi alebo na sociálnych sieťach)
- zmeny prostredia (zmena školy, bydliska,…)
- nízke sebavedomie, nízka sebaúcta
Každý jeden človek môže mať iný dôvod prečo si začal ubližovať.
ZDROJ:
my.clevelandclinic.org/health/diseases/12201-self-harm
union.sk/sebaposkodzovanie/
therecoveryvillage.com/mental-health/self-harm/self-harm-myths/
mentalhealth.org.uk/explore-mental-health/publications/truth-about-self-harm
Obrázky: freepik.com, pixabay.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.