Úzkosť je pocit, ktorý nás sprevádza takmer každý deň, už od narodenia. Niekedy je to neopodstatnené, neprimerané situácii, ale je to emocionálny stav, ktorý je v každodennom živote úplne normálny.
Odkiaľ sa teda berú záchvaty úzkosti? Kedy sa úzkosť stáva vážnou poruchou? Aké sú jej príčiny? To všetko sa dozviete v nasledujúcom texte.
Ako rozpoznať úzkosť?
Úzkosť je často ťažké rozpoznať, pretože má rôzne podoby a maskuje sa.
Zvyčajne sa objavuje pocit nervozity, silného napätia, ktorý môže pripomínať príznaky srdcového ochorenia. Často sa vyskytujú aj gastrointestinálne alebo neurologické bolesti (bolesti brucha a hlavy, závraty, poruchy videnia, bolesti chrbtice, parézy).
Druhy úzkosti
V medicíne sa rozlišujú dva typy úzkosti: primárna a sekundárna.
Pri primárnej úzkosti sa nevyskytujú žiadne ďalšie psychiatrické poruchy, ako je depresia alebo somatické ochorenia.
Sekundárna úzkosť sa vyskytuje v priebehu rôznych ochorení vrátane zápalových procesov vyskytujúcich sa v nervovom systéme alebo mozgu. Sekundárna úzkosť je inak známa ako somatická úzkosť.
Úzkosti možno kvalifikovať podľa nasledujúcich skupín, ktoré sa vyskytujú najčastejšie:
- skrytá úzkosť,
- záchvatovitá (panická) úzkosť
- fóbia, t. j. strach z určitej situácie,
- agitácia,
- voľne plynúca úzkosť,
- vnímaná úzkosť,
- implicitná úzkosť,
- anticipačná úzkosť.
Aké sú príčiny vzniku úzkosti?
Rozvoj nadmernej úzkosti je najčastejšie spôsobený prelínaním viacerých faktorov, ako sú:
- veľmi stresujúca udalosť,
- zdravotné problémy,
- osobnostné faktory,
- duševné poruchy, ktoré sa vyskytujú u členov rodiny,
- psychoaktívne látky.
Úzkosť u detí a dospievajúcich
Úzkostné poruchy môžu, žiaľ, postihovať takmer 20 % detí a dospievajúcich. V prípade detí sa v určitých fázach života objavuje úzkosť, ktorá je prirodzeným stavom.
Príkladom je separačná úzkosť, ktorá sa objavuje počas odlúčenia od rodičov. Do veku dvoch rokov je to normálne a malo by to samo zmiznúť, kým dieťa dovŕši päť rokov.
Ďalším typom úzkosti je sociálna úzkosť, ktorá tiež súvisí s vývojovým štádiom. Je to stav charakteristický pre dvojročné deti a môže sa objaviť až do veku 3 rokov.
V neskoršom štádiu sa úzkosť prejavuje napríklad v prítomnosti spolužiakov, učiteľov alebo iných dospelých. V škole dieťa pri rozhovore neudržiava očný kontakt a obáva sa zosmiešnenia, zatiaľ čo doma sa všetko vracia do normálu.
Treba spomenúť, že úzkostné poruchy v detstve a dospievaní sú oveľa častejšie u dievčat (najčastejšie počas puberty).
Ako liečime úzkostné poruchy?
Mierne poruchy sa liečia špeciálnou terapiou, ktorá je individuálne prispôsobená konkrétnej osobe.
Pri závažnejších poruchách, ktoré takmer znemožňujú normálne fungovanie, je vhodné zvážiť použitie farmakoterapie v kombinácii so psychoterapiou.
Čo treba urobiť, ak u svojho blízkeho pozorujeme úzkostnú poruchu?
Ak si všimneme, že sa náš partner alebo blízka osoba často budí počas noci, ráno býva unavený, sťažuje sa na najrôznejšie ťažkosti, okrem toho vznikli konflikty v práci a čoraz častejšie siaha po alkohole alebo psychoaktívnych látkach, pravdepodobne bojuje s úzkostnou poruchou.
Vtedy je dobré sa s danou osobou porozprávať a jemne sa jej opýtať, ako dlho tento stav trvá. Takéto stavy by sa nemali podceňovať, preto jej môžete navrhnúť, aby sa poradila so špecialistom.
V súčasnosti existuje mnoho možností konzultácie. Online psychoterapia je čoraz populárnejšia, takže pacient môže hovoriť s odborníkom z vlastného domova, kde sa určite cíti pohodlnejšie ako v ordinácii.
Zdroj obrázku: panitanphoto / Shutterstock.com