Vyrábame mozgové závity alebo ako trénovať mozog

Mozog

je našou fascinujúcou súčasťou o ktorej toho ešte veľa nevieme.

Umožňuje nám myslieť, rozhodovať sa, riešiť problémy a v neposlednom rade riadi aj fyziologické procesy nášho tela.

Jeho potenciál je neuveriteľný, no nie každý človek ho dostatočne využíva.

V tomto článku sa dočítate o tom, čo môžete získať tým, že ho budete pravidelne trénovať a naopak čo vám hrozí ak to nespravíte.

Samozrejme tu nájdete aj konkrétny návod ako si navyrábať zopár nových mozgových závitov.

Na úvod niekoľko základných faktov o ľudskom mozgu:

• mozog dospelého človeka váži 1.4kg a zo 77% je tvorený vodou,
• skladá sa z vyše 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných buniek,
• na svoju činnosť spáli okolo 20% kyslíka a 1/4 glukózy z krvného obehu,
• mozgová hmota nemá receptory bolesti, mozog nás nemôže bolieť,
• keď človek bdie, jeho mozog vyprodukuje 15-20W energie,
• mozgové centrá, ktoré nenamáhame, sa scvrkávajú už po 25. roku života,
• každých 10 rokov dochádza k úbytku 2% mozgového objemu.

Prečo je dôležité neustále trénovať svoj mozog?

1. získame oproti ostatným ľuďom výhodu v tom, že budeme mať jasnejšiu, flexibilnejšiu, efektívnejšiu a výkonnejšiu myseľ (čo je inak jeden z hlavných predpokladov dosahovania úspechu v živote),
2. spomalíme procesy starnutia svojho organizmu, podporíme jeho dlhovekosť, vyhneme sa menej či viac závažným ochoreniam.

Techniky na vyrábanie nových mozgových závitov

Spôsobov je veľmi veľa. O niektorých ste určite už počuli a možno ich aj bežne praktizujete, niektoré vás možno prekvapia. Uveďme si aspoň niektoré z nich.

1. lúštenie krížoviek – zlepšuje vedomostnú inteligenciu (pamäť na fakty),
2. hranie scrabble – zlepšuje slovnú inteligenciu, obohacuje slovnú zásobu, schopnosť správne skloňovať slová a pravopis,
3. hranie pexesa – zlepšuje krátkodobú pamäť,
4. hranie sudoku – zlepšuje základné kombinačné a numerické schopnosti,
5. skladanie puzzle – cibrí kombinačné myslenie, zmysel pre detail,
6. učenie sa nových vecí (napr. cudzích jazykov) – zlepšuje dlhodobú pamäť a schopnosť vyjadrovania myšlienok,
7. šoférovanie – zlepšuje orientáciu v priestore, koordináciu pohybov rúk a nôh, schopnosť operatívne riešiť problémy.
8. chodenie so zatvorenými očami – núti mozog začať využívať viac sluchové orgány (uši), orgány čuchu (nos), hmat, priestorovú predstavivosť,
9. robenie niečoho nového – robenie vecí inak ako doteraz, časté vychádzanie z tzv. zóny komfortu – napr. šoférovanie po neznámych či menej tradičných trasách núti mozog k väčšej koncentrácii a obchádza sa použitie autopilota, ktorého mozog aktivuje pri opakovanom robení tých istých úloh. Ďalším tipom je postupne pozvoľna cvičiť aj našu nedominantnú ruku a vykonávať s ňou činnosti, ktoré zvykneme robiť iba tou dominantnou (písanie, telefonovanie, umývanie zubov, ovládanie počítačovej myši),
10. meditovanie – klasická meditácia ukľudní a odľahčí rozbúrenú myseľ, odblokuje mozgové centrá tým, že odbúra nahromadené nespracované myšlienky, emócie. Meditácia nazvaná Rozchodenie mozgu nás navyše učí psychicky prenikať do všetkých častí mozgu a zvýšuje tak ich prekrvenie. Dochádza tiež k aktivizácii tých centier, ktoré sú málo využívané alebo ich bežne vôbec nevyužívame.
11. mozgový tréning za pomoci špeciálne navrhnutých internetových hier využivajúcich poznatky neurovedy (napr. Lumosity) – pomáha rozvíjať mozog hneď na viacerých úrovniach naraz (krátkodobá a dlhodobá pamäť, motorika, flexibilita – schopnosť rýchlo prepínať medzi rôznymi úlohami, predstavivosť, rýchlosť reakcie, schopnosť dokonalejšie využívať periférne videnie, riešenie problémov). Podrobnejšie sa tomuto druhu tréningu povenujeme v niektorom z ďalších článkov a podelíme sa o naše poznatky z polročného dennodenného tréningu.

Čo nášmu mozgu škodí

Ak sa aj rozhodnete, že svoj mozog nebudete cielene trénovať a namáhať (či už z dôvodu lenivosti alebo vďaka tomu, že „nemáte na to čas“), tak minimálne si dajte pozor na nasledovné veci:

1. pravidelná konzumácia alkoholu vo väčšom množstve (tzn. 2 drinky denne a viac) – spôsobuje zmenšovanie mozgu. Ak chcete piť na zdravie, tak max. 1.5dcl vína denne (prospešné pre srdcovo-cievny systém) či 10ml tvrdého alkoholu (stimuluje kôru nadobličiek).
2. nesprávna či nedostatočná výživa – viete v ktorom ovocí a zelenine sa nachádza vitamín B12? V žiadnom. Preto hlavne vegeteriáni pozor na to – nezabudnite si pravidelne dopĺňať B12ku aspoň tabletkovou formou (najideálnejšie nechať rozpustiť pod jazykom) ak sa inak chcete mäsu úplne vyhnúť. Taktiež neodporúčam praktizovať dlhšie ako 2 dňové hladovky či konzumovať veľmi jednostrannú stravu. Ak chcete naopak mozog výživou podporiť, konzumujte rôzne druhy orieškov na všetky spôsoby.

Čo robiť v prípade ak sme si mozog poškodili?

Ak aj dôjde k poškodeniu nejakej z častí nášho mozgu (či už vplyvom fyzického zranenia, nedostatočnej výživy alebo ak sme po mozgovej mŕtvici), cieleným dlhodobým tréningom si môžeme vďaka plasticite mozgu poškodenú oblasť pokúsiť obnoviť / nahradiť inou oblasťou. Samozrejme, všetko v určitých medziach. Pokiaľ je poškodenie svojim rozsahom príliš rozsiahle, tak úplnú obnovu nedosiahneme. Ale za pokus to určite stojí a prípady z praxe ukazujú, že ak je človek vytrvalý tak dokáže zázraky.

Záverom

Starostlivosť o svoj najdôležitejší orgán by ste nemali určite zanedbávať. Nečakajte a dajte si aj vy do nového roka záväzok, že sa budete o svoj mozog lepšie starať a neustále ho trénovať. Oplatí sa.