Zemiak

Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, zarastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená. Podzemná časť je charakteristická zväzkovitými koreňmi s hľuzami rozličných elipsoidných až nepravidelných tvarov, najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou, u niektorých kultivarov červenou až červenofialovou pokožkou.

Pôvod

Zemiak pochádza z horských oblastí juhoamerických Ánd. Predok európskych zemiakov má podľa odborníkov svoj pôvod na chilskom ostrove Chiloe a na starý kontinent ho priviezli španielskí moreplavci v roku 1565. Zemiaky sa najskôr pestovali ako rarita v botanických záhradách, neskôr sa stali lahôdkou určenou výlučne pre kráľovské stoly. Nakoniec sa pomerne zložito rozšírili i v nižších vrstvách. V Európe sa tak stalo až koncom 16. storočia, no ako potravina sa začali používať až o 200 rokov neskôr.

Iné názvy

solanum tuberosum (lat), brambor/brambora (cz), potato (en), irish potato (en), kartoffel (de), erdapfel/herdöpfel (de), grundbirne (de), pomme de terre (fr), papa (es), patata (es, it)

Nutričné hodnoty

100g zemiakov obsahuje: 17.47g sacharidov, 2g bielkovín a 2.2g vlákniny.

Význam pre zdravie

Vyrovnajú sa diétnym potravinám aj počtom kalórií. Najviac sa v ľudovej medicíne využíva práve šťava zo surových zemiakov, tradične na tráviace ťažkosti, gastritídy, poruchy pečene a žlčové kamene. Surová zemiaková šťava utišuje zápaly a podporuje hojenie kožných infekcií a poranení. Plátky surového zemiaka sú vynikajúcim obkladom na opary a omrzliny, a keď ho dáme na spánky, pomôže na bolesti hlavy a migrénu.

Odrody

• z Anglicka:
  • Pink fir apple – staršia lojovitá odroda so žltou dužinou a ružovou šupkou.
• z Dánska:
  • Dánske špargľové zemiaky – vyznačujú sa žltou lojovitou dužinou, ich hľuzy majú podlhovastý tvar.
• z Francúzska:
  • Cavaillon – nie je samostatnou odrodou, ale geograficky sa pestuje v oblasti Provensálska.
  • Grenailles – nie je samostatnou odrodou, ale vo Francúzsku sa týmto názvom označuje najmenšia veľkostná kategória zemiakov (majúcich priemer od 25-35mm).
  • La Ratte – poloskorá odroda s hľuzami, ktorých tvar je rožkovitý. Plodí vynikajúce šalátové zemiaky s veľmi dobrou chuťou.
  • Roseval – pozdĺžne oválna lojovitá odroda s dobrou chuťou s červenou šupkou pod ktorou sa nachádza ružovožltá dužina.
  • Violette noir – ušľachtilá odroda s jemnou orechovitou arómou, ktorej šupka a dužina je nápadne sfarbená do fialova.
• z Holandska:
  • Bintje – múčnatá odroda vhodná na prípravu hranoliek a čipsov, v predaji od jari.
  • Désirée – poloskorá prevažne lojovitá odroda s guľato oválnymi hľuzami vhodná na prípravu hranolčekov.
  • Diamant – staršia lojovitá odroda priemernej chuti, ktorá sa pestuje hlavne v Stredomorí.
  • Primura – skorá lojovitá odroda, ktorej hľuzy majú pravidelný tvar.
  • Spunta – poloskorá lojovitá odroda, ktorá sa hojne pestuje v Stredomorí odkiaľ sa dováža ako nové zemiaky.
  • Ukama – skorá lojovitá odroda s jemnou ale výraznou chuťou. Ľahko sa šúpe.
• z Kolumbie:
  • Capiro – odroda s lojovitou šťavnatou dužinou, ktorej šupka má červenkasté sfarbenie.
  • Chugauas – drobné zemiaky z Kolumbie s červenou šupkou. Pomenované boli podľa miesta svojho pôvodu.
  • Criolla – odroda so žltou šupkou, ktorá sa konzumuje so šupkou. Pestuje sa do nadmorskej výšky až 2000m.
  • Ica huila – novšia stredne múčnatá odroda pochádzajúca z Kolumbie vhodná na prípravu hranoliek a čipsov.
  • Paramuna – nie sú samostatou odrodou, ale ich názov pomenováva miesto v Kolumbii odkiaľ pochádzajú. Majú stredne veľký tvar.
  • Pastusa – nie sú samostatou odrodou, ale ich názov je odvodený podľa názvu juhokolumbijského regiónu Pasto, odkiaľ pochádzajú. Majú tmavožltú dužinu.
  • Purace – mladšia múčnatá odroda z Kolumbie, ktorá má svetložltú dužinu. Pripravuje sa z nej zemiaková kaša.
  • Sabanera – v Kolumbii je to jedna z najobľúbenejších odrôd, je vhodná na pečenie, opekanie a dusenie v pare.
  • Tocarena – múčnaté zemiaky pomenované podľa kolumbijského regiónu z ktorého pochádzajú.
  • Tuquerra – múčnatá odroda z južnej Kolumbie, ktorá sa používa hlavne na zemiakovú kašu alebo opekanie.
• z Nemecka:
  • Adretta – chutná odroda, ktorá má stredne veľké guľaté hľuzy a múčnatú dužinu.
  • Aula – neskorá odroda jesenných zemiakov s výraznou žltou múčnatou dužinou a jemno až intenzívnou chuťou.
  • Bambegrské rožteky – stará odroda s pozdĺžnymi tenšími hľuzami s lojovitou žltou dužinou. Pestujú sa hlavne v okolí v Bambergu.
  • Christa – veľmi skorá lojovitá odroda majúca žltú dužinu, pekný tvar a výraznú chuť.
  • Granola – poloskorá lojovitá odroda s mimoriadne jemnou lahodnou chuťou.
  • Grata – veľmi hodnotá poloskorá lojovitá odroda s výraznou chuťou.
  • Linda – guľato oválna poloskorá úroda so žltou lojovitou duźinou, môže sa variť ošúpaná i v šupke alebo opiecť
  • Likaria – múčnatá odroda veľmi podobná Adrette
  • Maja – poloskorá odroda, ktorá vytvára guľato oválne hľuzy so žltou dužinou. Šupka zvykne po pôsobení sucha mierne zdrsnieť a popraskať.
  • Quarta – poloskorá lojovitá odroda s veľkými hľuzami a výraznou chuťou.
  • Sieglinde – veľmi obľúbená lojovitá odroda so žltou dužinou a jemnou chuťou. S obľubou sa používa do zemiakových šalátov, pretože si pri varení uchováva tvar i farbu.
• zo Škótska:
  • Red Duke of York – skorá lojovitá odroda so žltou dužinou a červenou šupkou.
• zo Španielska:
  • Baronesse – skorá odroda charakteristická guľato oválnymi zemiakmi so žltou lojovitou dužinou.
• z Talianska:
  • Timate – skorá lojovitá odroda s malými hľuzami a žltou dužinou.

Zaujímavosť

Najvážnejším ochorením zemiakov je pleseň zemiaková (fytoftóra) spôsobená hubou Phytophthora infestans, ktorá môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách.

Upozornenie

Nezrelé zemiaky, resp. ich zelené časti obsahujú rastlinný jed solanin, ktorý odoláva vysokým teplotám a nerozkladá sa pri varení, pečení ani mikrovlnom ohreve. Preto príliš naklíčené či zelené zemiaky nepoužívame k príprave pokrmov. Otravu solaninom sprevádza obvykle mierna nevoľnosť, ale bolo zaznamenaných i niekoľko smrteľných prípadov, ktoré nastali, po náhodnej konzumácii klíčkov.

Recept

Pestrá zemiaková knedľaPotrebujeme:

– 1/2 kg zemiakov
– 100 g múky
– 1 vajce
– 50 g masla
– 1 veľká mrkva
– 1 pór
– 100 g prerastenej údenej slaniny
– muškátový oriešok
– 1 PL soli

Postup:
Zemiaky uvarte v šupke deň vopred. Zemiaky jemne postrúhajte, zmiešajte s vajcom, múkou a ochuťte štipkou muškátového orieška. Očistenú mrkvu posekajte, pór nakrájajte na tenké plátky a spolu s mrkvou poduste na masle. Vychladnutú zeleninu s opraženou slaninou zamiešajte do cesta. Spravte bochník, položte na pomastenú ľanovú utierku, previažte a dajte na drevenej vareche variť asi 60 min. vo vriacej vode. Nechajte v utierke vychladnúť a dobre odkvapkať. Bochník nakrájajte na hrubé plátky, ktoré pred podávaním polejte rozpusteným maslom a posypte kúskami opraženej slaniny.